Východoeurópania

Určite to poznáte. Kráčate si ulicami Madridu, Los Angeles či Bogoty, keď vás niekto osloví a spýta sa, odkiaľ ste. Po odpovedi, že zo Slovenska, nasleduje typická reakcia – aha, Východoeurópan. Spočiatku sa mu snažíte vysvetliť, že geografický stred Európy leží práve na Slovensku, čiže ste Stredoeurópan, po chvíli presviedčania to však vzdáte.

Ak našu identitu berieme čisto politicky a nie geograficky, naozaj sme Východoeurópania. Slovo Európa sa totiž čoraz častejšie stáva skratkou pre pomenovanie Európskej únie.

Dvojnásobne to platí v čase, keď sa Rusi a Turci svojou politikou, mentalitou a hodnotami dobrovoľne odkláňajú smerom k Ázii, krajiny Západného Balkánu majú sľubne naštartovaný prístupový proces a štáty ako Švajčiarsko, Nórsko či Island sú s Úniou tak ekonomicky a politicky prepojené, že ide v podstate o jeden celok.

Či chceme alebo nie, momentálne ležíme na východnej hranici tohto celku. A to so všetkými výhodami i nevýhodami, čo k tomu patria. Zmeniť to môže jediná vec – vstup Ukrajiny do Európskej únie.

Vtedy by sme sa nielen geograficky, ale aj politicky presunuli do stredu Európy. Významný krok k naplneniu tohto scenára sa odohral v utorok, keď Ukrajina a Moldavsko odštartovali prístupové rokovania s Úniou.

Je aj v našom záujme, aby sa čím skôr skončili úspechom. Jedine tak dáme definitívne bodku za našim východoeurópanstvom. A zároveň získame ochrannú bariéru, ak by si opäť niekto na východe začal robiť zálusk na Európu.