V transplantáciách sa posúvame k svetovému štandardu, novinkou chceme napodobniť Francúzsko a Švédsko

Vlasta Pagáčová je jednou z tých, ktorým bolo niečo transplantované. Bolo to ešte pred 16 rokmi a hoci odvtedy sa do medicíny dostali inovácie, používajú sa iné techniky a možno rátať s novými liekmi, jej skúsenosť je pozitívna.

„Zlyhávalo mi srdce. Transplantácia ma však vrátila do života, plnohodnotného, krásneho. Žijem normálny život so všetkým, čo k nemu patrí,“ podelila sa o svoj príbeh. Po svojom vlastnom zážitku sa rozhodla združiť aj ďalších, ktorí si prešli transplantáciou. A tak vzniklo občianske združenie Dar života, ktorému práve ona predsedá.

„Stretávame sa v rámci podpory zdravia, ochrany, ale aj v záujme spoločenského začlenenia. Okrem toho robíme aktivity na podporu transplantačného programu v Slovenskej republike,“ vymenovala časť aktivít, ktorým sa v občianskom združení venujú.

Pagáčová objasnila, že lekárska starostlivosť o pacientov s transplantáciou je vynikajúca. Keď však prebehne celý proces, lekári už majú ako prioritu iných pacientov, takých, ktorí sú viac chorí, čo je pochopiteľné. Aj oni sú síce pravidelne monitorovaní, zisťuje sa, či je transplantovaný orgán v poriadku a nevyskytujú sa žiadne komplikácie, ale pacienti mali aj tak potrebu viac sa informovať.

Viaceré míľniky