Trump dal Iránu dvojmesačné ultimátum na uzavretie jadrovej dohody, inak hrozí aj vojenský úder
Americký prezident Donald Trump v liste iránskemu duchovnému vodcovi Alímu Chameneímu dal Iránu dva mesiace na uzavretie novej jadrovej dohody. S odvolaním sa na amerického predstaviteľa a dva informované zdroje to dnes napísal portál Axios.
Biely dom podľa Axios odmietol obsah listu komentovať, zatiaľ čo iránska misia pri OSN na žiadosť o komentár nereagovala. USA od jadrovej dohody medzi Iránom a svetovými mocnosťami odstúpili za Trumpovej prvej vlády. Irán potom začal porušovať limity obohacovania uránu.
Jadrové zariadenia
Či dvojmesačná lehota začne doručením listu iránskou stranou, alebo až so začiatkom rozhovorov, nie je podľa Axiosu zrejmé. Ak Irán Trumpovu výzvu na rokovanie odmietne, výrazne to zvýši pravdepodobnosť amerického alebo izraelského vojenského úderu na iránske jadrové prevádzky, napísal portál.
Trump pred dvoma týždňami v rozhovore s televíziou Fox News povedal, že iránskemu vedeniu poslal list navrhujúci priame rokovania. "Nemôžeme dopustiť, aby mali jadrovú zbraň. Niečo sa stane veľmi skoro. Radšej by som uzavrel mierovú dohodu ako tú druhú možnosť, ale tá alternatíva problém vyrieši, "povedal Trump podľa Axiosu deň potom. List bol do Iránu doručený prostredníctvom zástupcu Spojených arabských emirátov.
Znenie listu bolo podľa zdrojov Axios tvrdé. Na jednej strane Trump navrhoval rokovania o jadrovej dohode, na druhej strane ale varoval Irán pred dôsledkami neprijatia ponuky rokovať a dôsledkami ďalšieho rozvoja iránskeho jadrového programu. Trump podľa zdrojov serveru uviedol, že nechce rozhovory s otvoreným koncom, a spomenul dvojmesačnú lehotu na uzavretie dohody.
Iránsky vodca Chameneí minulý týždeň označil Trumpov list a jeho návrh na rokovanie za "podvod", ktorý má len vyvolať dojem, že Irán odmieta vyjednávať.
Rokovania s USA
Chameneí vyhlásil, že rokovania s USA nepodporuje, ale o niekoľko hodín neskôr vydala iránska misia pri OSN vyhlásenie na X, v ktorom nevylúčila rokovania medzi Iránom a USA o jadrovom programe.
"Ak je cieľom rokovaní riešiť obavy z potenciálnej militarizácie iránskeho jadrového programu, môžu byť tieto rokovania predmetom úvah. Ak by však cieľom bolo zlikvidovať iránsky mierový jadrový program a tvrdiť, že to, čo sa Obamovi nepodarilo dosiahnuť, bolo teraz splnené, takéto rokovania sa nikdy neuskutočnia," dodal.
Uviedla iránska misia pri OSN s odvolaním sa na jadrovú dohodu medzi Iránom a svetovými mocnosťami podpísanú za vlády prezidenta Baracka Obamu v roku 2015. USA od tejto dohody jednostranne odstúpili za prvej Trumpovej vlády v roku 2018 a obnovili proti Iránu sankcie. Teherán, ktorý dlhodobo tvrdí, že o jadrovú zbraň neusiluje, potom začal porušovať limity obohacovania uránu.
Iránsky jadrový program za posledné štyri roky pokročil a krajina je bližšie výrobe jadrovej zbrane ako kedykoľvek predtým, píše Axios. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu by iránske zásoby uránu aktuálne obohateného na 60 percent stačili na výrobu šiestich jadrových bômb, ak by boli obohatené na 90 percent.
Uránové obohacovanie je proces, ktorý v prírodnom uráne mení koncentráciu uránu-235, teda štiepiteľného izotopu. Kým pre využitie v medicíne je potrebné len minimálne obohatenie a pre využitie ako palivo v jadrových elektrárňach obohatenie v ráde percent, v prípade využitia pre jadrovú zbraň je potrebné obohatenie na 90 aj viac percent.