Krutý pád nedobytnej pevnosti. V Przemyśli sa odohrala jedna z najväčších hrôz prvej svetovej vojny

Asi 70-tisícový Przemyśl v Podkarpatskom vojvodstve patrí k čarovným poľským mestám. Hlavné námestie dláždené kamením zdobí zástavba meštianskych domov, dominantou je však na strmom návrší vybudovaný renesančný zámok s obrannými baštami. Uličky stúpajú do svahov, panorámu mesta krášlia viaceré monumentálne pamiatky – gréckokatolícka i rímskokatolícka katedrála so zvonicou či niekoľko kláštorov.

V polovici 19. storočia sa však v haličskom, a teda rakúsko-uhorskom Przemyśli a okolí začal stavať rozsiahly pevnostný systém ako bariéra v prípade konfliktu s Ruskom.

Prítomnosť veľkej vojenskej posádky zvýšila počet obyvateľov mesta, výstavné budovy, nemocnice či hotely zase jeho prestíž. Przemyśl sa stal dôležitým železničným uzlom medzi Krakovom, Ľvovom a Budapešťou, mesto a svojho času moderné pevnosti opakovane navštívil i panovník František Jozef I.

Na začiatku prvej svetovej vojny tu dočasne sídlilo hlavné veliteľstvo rakúsko-uhorskej armády, službu si tu plnil i arcivojvoda Karol, neskorší posledný cisár a kráľ. A svoju „špinavú“ robotu tu vykonal aj plukovník Alfred Redl s krycím menom Opernball 13 – rakúsko-uhorský dôstojník a špión v ruských službách, ktorý pre nepriateľa zhromažďoval citlivé informácie.

Švejk z Przemyślu

Atmosféru starého Przemyślu v starej Haliči opisoval aj rakúsky spisovateľ Martin Pollack – ako poľskí, židovskí aj rusínski obyvatelia vytvárali pestrý národnostný kokteil, ako kolorit dotvárali tisíce vojakov a dôstojníci, tak radi sa korzujúci na nábreží pri rieke San.

To, že mesto zasiahli udalosti prvej svetovej vojny, dokazuje na námestí socha na debne od munície spokojne sediaceho vojaka Švejka, s pivom, fajkou a už značne ochytaným nosom. Jaroslav Hašek svojho hrdinu umiestnil aj do Przemyślu.