Vo Vatikáne začína voľba nového pápeža, prvé hlasovanie bude zrejme ešte dnes
Vo Vatikáne dnes popoludní začne voľba nového pápeža, ktorý nahradí na čele katolíckej cirkvi zosnulého Františka. Prvé hlasovanie sa zrejme uskutoční ešte dnes po vstupe kardinálov do Sixtínskej kaplnky.
Neočakáva sa, že by meno nového pápeža vzišlo už z dnešného prvého kola voľby. Mohlo by tak trvať aj niekoľko dní, kým nad Sixtínskou kaplnkou začne stúpať biely dym, ktorý signalizuje zvolenie novej hlavy katolíckej cirkvi.
Kardináli sa o 10:00 zhromaždia v bazilike svätého Petra, kde sa uskutočnia omše za zvolenie nového pápeža. Do Sixtínskej kaplnky, kde sa pápež volí, sa volitelia, čo sú kardináli mladší ako 80 rokov, odoberú o 16.30 h. Konkláve začne, až arcibiskup Diego Ravelli vysloví slávne „extra omnes“, čo v latinčine znamená všetci von.
Proces voľby pápeža
Voľba nového pápeža sa koná za veľkého utajenia. Kardináli volitelia nesmú komunikovať s vonkajškom a počas voľby nedostávajú tlač ani nesmú sledovať televíziu, rozhlas či iné správy.
Prisahajú, že žiadne informácie o voľbe nevyzradia. Vatikán uviedol, že až na výnimku - námestie svätého Petra - preruší od dnešného popoludnia mobilný signál na svojom území.
Kardináli sa môžu počas voľby zdržiavať len vo Vatikáne. Volia v Sixtínskej kaplnke a spia v Dome svätej Marty a ďalších vymedzených priestoroch. Lístky s hlasmi aj iné písomnosti sa pália. Verejnosť sa tak oficiálne nedozvie napríklad počet hlasov, ktorý získal novozvolený pápež.
Počas prvého dňa konkláve sa obvykle koná jedno kolo voľby, pokiaľ to neznemožní procedurálne prieťahy. V nasledujúcich dňoch sa konajú dve voľby dopoludnia a dve popoludní.
Na zvolenie je potrebná dvojtretinová väčšina, čo je 89 hlasov. Prvý dym z komína nad Sixtínskou kaplnkou by tak mohol vystúpiť dnes okolo 19.30 h. Pokiaľ bude čierny, tak to znamená, že kardináli pápeža nezvolili. Biely dym naopak ukazuje, že voľba bola úspešná.
Voľba po prvom hlasovaní
Nie je jasné, koľko dní kardináli strávia v izolácii vo Vatikáne, zvolenie pápeža pri prvom hlasovaní však nie je veľmi pravdepodobné. Od roku 1874, čo bola prvá voľba pápeža po zániku cirkevného štátu, najkratšie konkláve trvalo tri voľby a najdlhšie 14 kôl.
Joseph Ratzinger sa v roku 2005 stal pápežom po štyroch kolách, Jorge Mario Bergoglio, neskorší pápež František, v roku 2013 po piatich kolách. V oboch prípadoch sa tak stalo deň po začiatku konkláve.
Najpočetnejšie konkláve
Veľký počet favoritov označovaných tlačou ukazuje, že výsledok je veľmi otvorený. Sami kardináli v uplynulých dňoch uvádzali, že si ešte cibria myšlienky. Tohtoročné konkláve je so 133 voliteľmi najpočetnejšie v modernej histórii katolíckej cirkvi a tiež najpestrejšie, čo sa týka zastúpenia kontinentov a krajín.
Popri liberálnej či konzervatívnej orientácii v etických otázkach a riadení katolíckej cirkvi majú vo voľbe nového pápeža svoju váhu aj ďalšie faktory, poukazujú experti na katolícku cirkev.
Pri konaní kardinálov pred voľbou zaznievali výzvy, že pápež musí byť pastierom, a síce musí mať schopnosť priamo oslovovať veriacich. Okrem toho však musí zvládnuť aj riadenie cirkevnej byrokracie – kúria. Sleduje sa aj zemepisný pôvod kandidátov či ich členstvo v rádoch, málo pravdepodobné je tak napríklad zvolenie jezuitov druhýkrát za sebou.
Istú nevýhodu majú aj príliš mladí kardináli, pretože mnoho voliteľov by sa chcelo vyhnúť desiatkam rokov trvajúcej vláde nového pápeža. Ten je volený do čela cirkvi doživotne, v roku 2013 však na pápežský trón, prvýkrát po zhruba 600 rokoch, abdikoval Benedikt XVI. Pápež František naopak zomrel 21. apríla v úrade.