Slovensko je na chvoste v dostupnosti moderných inovatívnych liekov, predbehli nás aj Bulhari
Rebríček, ktorý každoročne zostavuje EFPIA, zaradil Slovensko spolu s pobaltskými krajinami a Maďarskom medzi posledné štáty v dostupnosti liekov pre pacientov, a to na základe ich zaradenia do zoznamu kategorizovaných liekov hradených z verejného zdravotného poistenia.
Opačný príklad je Maďarsko
„Napriek tomu, že trend za posledné tri roky bol pre Slovensko pozitívny, stále to nestačí na vyrovnanie investičného dlhu v oblasti inovatívnych liekov, ktorý vznikol najmä počas rokov 2011 až 2018, keď do systému úhrad nevstupovali takmer žiadne inovatívne lieky,“ vysvetľuje Iveta Pálešová, výkonná riaditeľka AIFP.
„Vidíme, že krajiny ako Bulharsko či Slovinsko, ale aj náš najbližší sused, Česká republika, nás predbehli, a to aj na základe vedomého rozhodnutia týchto krajín vnímať inovatívne liečebné postupy a technológie ako investíciu do zlepšeného zdravia, a tým pádom aj do ekonomickej produktivity vlastných občanov,“ dodáva.
Opačným príkladom je Maďarsko, ktoré každý rok, za posledné tri roky, klesá v dostupnosti inovatívnych liekov pre pacientov. „Obávame sa, že skončíme ako Maďarsko a pozitívny trend sa u nás zvráti. Potvrdzujú to už aktuálne zverejnené údaje za minulý rok, keď do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia vstúpila už len polovica liekov oproti roku 2023,“ opisuje situáciu Pálešová.
Na lieky čakáme oveľa dlhšie
Súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva sa zároveň netají tým, že sa otvorene inšpiruje maďarským systémom regulácie vstupu liekov do úhrad a verejne deklaruje, že v oblasti liekovej politiky plánuje ešte viac šetriť. Ak sa situácia bude vyvíjať tak, ako avizuje Ministerstvo zdravotníctva a na inovatívnych liekoch sa začne ešte viac šetriť, bude to znamenať, že investičný dlh nikdy nedoženieme a naše miesto na dne dostupnosti sa bude len prehlbovať,“ dopĺňa Pálešová.
Údaje EFPIA zároveň poukazujú na to, že na inovatívne lieky čakáme oveľa dlhšie ako iné európske krajiny. Priemerný čas, za ktorý je liek dostupný v SR je 797 dní, kým priemer v EÚ je 578 dní. Podľa AIFP hrozí, že pacienti, ktorí sú už teraz diskriminovaní v porovnaní s inými krajinami EÚ, budú mať nárok na ešte menej liečebných možností a budú čakať násobne dlhšie – ak vôbec – či a za akých okolností sa k nim liečba dostane. „Čo je však najhoršie, prejaví sa to na zníženej kvalite, ale aj dĺžke života ľudí. Tá je už dnes o 3,5 roka kratšia než priemer EÚ,“ uzatvára Pálešová.