USA uvalia nové sankcie na Sudán, armáda podľa nich používala proti RSF chemické zbrane
Spojené štáty uvalia na východoafrický Sudán nové sankcie kvôli tomu, že tamojšia armáda podľa nich vlani používala chemické zbrane proti bojovníkom polovojenských Jednotiek rýchlej podpory (RSF), píše stanica BBC.
Armáda a RSF proti sebe bojujú v občianskej vojne, ktorá už trvá dva roky a medzinárodné organizácie ju označujú za jednu z najväčších humanitárnych kríz posledných rokov.
Obmedzí sa dovoz
Sankcie obmedzia dovoz do Sudánu a zavedú limity na finančné pôžičky. Účinnosť nadobudne 6. júna, uviedla hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová.
Sudánska vláda obvinenia odmietla ako nepodložené tvrdenia. Sudánsky minister kultúry a informácií Chálid Ajasir ich potom označil za politické vydieranie a dodal, že tento krok ešte viac podkopáva dôveryhodnosť Spojených štátov a zostávajúci vplyv, ktorý v Sudáne USA ešte majú.
Aké chemické zbrane sudánska armáda použila, americké ministerstvo zahraničia nespresnilo. V januári však denník The New York Times (NYT) napísal, že vojaci v bojoch s RSF v dvoch prípadoch použili plynný chlór. Ide o jedovatý plyn štipľavého zápachu, ktorý dráždi oči a dýchacie orgány, spôsobuje kŕčovitý a dráždivý kašeľ. Vyššia koncentrácia môže spôsobiť opuch pľúc a smrť.
Plynný chlór vraj armáda použila vo vzdialených oblastiach krajiny, napísal NYT, ktorý však neuviedol presné miesta. Doteraz neboli uverejnené žiadne dôkazy, ktoré by o použití chemických zbraní svedčili, píše BBC.
Sankcie pre genocídu
Americká administratíva predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena uvalila v januári sankcie na šéfa polovojenských RSF Muhammada Hamdana Dagala a vodcu sudánskej armády generála Abdala Fattáha Burhána.
Polovojenské Jednotky rýchlej podpory sa totiž podľa Washingtonu dopúšťali v občianskej vojne genocídy, armáda zase páchala násilie na civilistoch.
Po tom, čo Burhán a jeho spojenec Dagalo vykonali v roku 2021 vojenský puč, sa nemohli dohodnúť na smerovaní krajiny a o dva roky neskôr prerástol spor medzi nimi v občiansku vojnu. V nej zahynulo viac ako 28-tisíc ľudí a ďalších takmer 13 miliónov muselo podľa aktuálnych dát Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) opustiť svoje domovy.