Humanitárny systém sa rozpadá kvôli škrtom, zatiaľ čo hladuje rekordný počet ľudí
Tom Fletcher má pred sebou zoznam krajín a vedľa každej čísla: koľko ľudí potrebuje pomoc a koľko peňazí má na ich záchranu. Je to zoznam životov a smrtí, kde matematika rozhoduje o tom, kto dostane jedlo a kto nie.
„Práve teraz sa programy zatvárajú, personál sa prepúšťa a sme nútení vybrať si, ktoré životy uprednostníme,“ povedal Fletcher, podgenerálny tajomník OSN pre humanitárne záležitosti na brífingu v New Yorku. „Pre ľudí, ktorým slúžime, tieto škrty nie sú abstraktné rozpočtové čísla – je to otázka prežitia.“
Fletcher, ktorý stojí na čele globálneho humanitárneho systému, popisuje situáciu, ktorá znie ako dystopický román. Lenže nie je to fikcia, ale realita roka 2025, keď humanitárny systém dosahuje kritický bod a škrty vo financovaní nútia organizácie robiť neľahké rozhodnutia.
Najhoršia kríza od vojny
„Súčasná kríza je najvážnejšou výzvou pre medzinárodnú humanitárnu pomoc od druhej svetovej vojny,“ varoval Fletcher. A čísla mu dávajú za pravdu.
Podľa správy Global Report on Food Crises 2025 čelilo v roku 2024 akútnej potravinovej neistote 295,3 milióna ľudí v 53 krajinách. Je to najvyššie číslo v 9-ročnej histórii správy a šiesty rok po sebe, kedy sa počty zvyšujú.
Čo je ešte alarmujúcejšie: počet ľudí čeliacich hladu pri katastrofách sa viac ako zdvojnásobil na rekordných 1,9 milióna ľudí.
„Boli sme už aj predtým preťažení, s nedostatkom zdrojov, pričom minulý rok bol najsmrteľnejším rokom v histórii pre humanitárnych pracovníkov,“ poznamenal Fletcher. „Ale oveľa ťažšie je to pre viac ako 300 miliónov ľudí, ktorým slúžime.“
Tempo a rozsah škrtov je „seizmický šok pre sektor“, ako to opisuje Fletcher. Len vo februári 2025 bolo prepustených 10 percent pracovníkov humanitárnych organizácií kvôli nedostatku financovania, zatiaľ čo agentúry OSN sú nútené obmedziť záchranné operácie vo viacerých krajinách.
Humanitárne alokácie pre potravinové sektory v krajinách s potravinovými krízami môžu tento rok klesnúť až o 45 percent. „Mnohí zomrú, pretože pomoc vysychá,“ upozornil Fletcher.
Geografia zúfalstva
Správa identifikuje tri hlavné faktory, ktoré vedú k potravinovým krízam. Konflikty a neistota ovplyvnili okolo 140 miliónov ľudí v 20 krajinách.
Ekonomické šoky, vrátane inflácie a devalvácie mien, priniesli hlad do 15 krajín, kde ovplyvnili 59,4 milióna ľudí. Extrémne počasie, najmä sucho a povodne spojené El Niño, vohnalo 18 krajín do potravinových kríz, ktoré ovplyvnili viac ako 96 miliónov ľudí.
V Sudáne bol potvrdený hladomor, zatiaľ čo ďalšie kritické miesta s ľuďmi zažívajúcimi katastrofické úrovne akútnej potravinovej neistoty zahŕňajú pásmo Gazy, Južný Sudán, Haiti a Mali.
Za číslami sa skrývajú najmä detské tváre. Odhaduje sa, že 37,7 milióna detí vo veku 6 až 59 mesiacov trpelo vlani akútnou podvýživou, z toho 10 miliónov potrebovalo urgentné liečenie.
Plán prežitia
Fletcher predložil 10-bodový plán, zahŕňa napríklad to, aby organizácie uprednostňovali pomoc, ktorá zachraňuje životy.
„Musíme byť nemilosrdní pri odstraňovaní neefektívnosti a sústrediť sa len na najkritickejšie intervencie,“ vyzval humanitárne organizácie..
Kľúčovým prvkom plánu je presun k väčšiemu zapojeniu miestnych. Fletcher inštruoval humanitárne tímy, aby uprednostnili financovanie miestnych a národných organizácií.
„Ako hovorí správa: svet horí. Ale to nám tiež dáva riešenie, ako ho uhasiť,“ povedal Fletcher na prezentácii Global Humanitarian Overview 2025. V roku 2025 bude 305 miliónov ľudí potrebovať urgentnú humanitárnu pomoc a ochranu.
Humanitárni koordinátori OSN v krajinách postihnutých krízami majú predložiť revidované stratégie, ktoré načrtnú, ako budú uprednostňovať urgentné akcie zachraňujúce životy, zatiaľ čo obmedzia alebo ukončia aktivity, ktoré sa nedajú udržať.
„Našou misiou zostáva zachrániť toľko životov, koľko môžeme so zdrojmi, ktoré máme – nie so zdrojmi, ktoré by sme si želali mať,“ uzavrel Fletcher.