Brazília rozhodne sama, aká mena je pre jej obchod najvhodnejšia, reaguje Lula de Silva na Trumpove hrozby
Brazília a krajiny, s ktorými spolupracuje, sa samy rozhodnú, čo je pre ich ekonomiky najlepšie bez ohľadu na hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa, že voči štátom, ktoré opustia americký dolár v obchodných transakciách, zavedie vysoké clá. Vyhlásil to brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v rozhovore pre stredajšie vydanie francúzskeho denníka Le Monde, informuje agentúra TASS.
„Trumpove hrozby nikoho nevystrašia. Budeme konať v záujme našich krajín a bojovať za spravodlivejší medzinárodný obchod. Nie je to jednoduché a nie je to ľahké. Neprichádza však do úvahy žiadať Washington o povolenie vybrať si menu, ktorú považujeme za najvhodnejšiu pre naše obchodné operácie,“ povedal Lula. Trumpa zvolili Američania, aby „vládol Spojeným štátom, a nie celému svetu“, zdôraznil brazílsky prezident s tým, že Brazília je vo Washingtone stále považovaná za priateľskú krajinu.
Vo vzťahu k clám, ktoré zaviedol Trump od svojho návratu do Bieleho domu, Lula poznamenal, že na Brazíliu sa vzťahuje len 10-percentná sadzba, zatiaľ čo iné krajiny čelili prísnejším obmedzeniam. „Svojim ministrom som jasne nariadil, aby sa v čo najväčšej miere zapojili do dialógu, a ak to nebude fungovať, sme pripravení uplatniť zákon o reciprocite v oblasti ciel,“ povedal prezident.
Lula da Silva ďalej vyzval, aby sa zoskupenie BRICS nevnímalo ako združenie krajín, ktoré sú proti niekomu namierené. Nadchádzajúci samit združenia, ktorý sa uskutoční v Riu de Janeiro 6. a 7. júla, podľa neho nebude venovaný vypracovaniu odpovedí na kroky Washingtonu. „Krajiny Juhu boli príliš dlho vnímané len ako rozvojové krajiny, ktoré nikomu nespôsobovali problémy. Táto éra sa skončila. Na krajiny BRICS teraz pripadá 39 percent svetového HDP a viac ako polovica svetovej populácie. Stali sme sa dôležitým hospodárskym a politickým hráčom,“ uzavrel Lula.
História skupiny BRICS siaha do roku 2006. Jej názov je odvodený od začiatočných písmen zakladajúcich členských krajín Brazílie, Ruska, Indie a Číny, ku ktorým sa v roku 2011 pripojila Juhoafrická republika. Začiatkom roka 2024 sa zoskupenie rozšírilo o Irán, Etiópiu, Egypt a Spojené arabské emiráty, tento rok v januári sa pridala Indonézia. Cieľom zoskupenia je pôsobiť ako protiváha skupiny G7, ktorú tvoria popredné západné hospodárske mocnosti.