V Kirgizsku odsúdili v neprítomnosti exprezidenta Atambajeva na 11 a pol roka väzenia
Kirgizského bývalého prezidenta Almazbeka Atambajeva, ktorý žije v posledných rokoch v zahraničí, vo vlasti v neprítomnosti odsúdili 11 a pol roka vo väzení. Ide o nový prípad, v ktorom Atambajeva obvinili z korupcie a účasti na masových nepokojoch. Informovali o tom v stredu kirgizské médiá, na ktoré sa odvolala agentúra AFP.
Atambajev bol prezidentom v rokoch 2011 až 2017. Prvýkrát ho zatkli v jeho rezidencii v auguste 2019. Dočasne ho spolu s ďalšími väzňami prepustili v októbri 2020, keď vypukli medzi prívržencami opozície a bezpečnostnými silami nepokoje, ktoré viedli k demisii vtedajšieho prezidenta Sooronbaia Žeenbekova.
O niekoľko dní neskôr Atambajeva opäť zadržali pre obvinenia z organizovania masových nepokojov v centre Biškeku a pokusu o násilné prevzatie moci. Obvinenia z organizácie nepokojov ho súd zbavil v roku 2022. O rok neskôr bol z väzenia napokon prepustený zo zdravotných dôvodov, potom odcestoval na liečenie do Španielska a odvtedy žije v zahraničí.
V novom prípade ho súd v Kirgizsku uznal za vinného z nezákonného obohacovania sa, nezákonného získavania pôdy a účasti na masových nepokojoch v auguste 2019, keď si odpor voči operácii špeciálnych jednotiek na jeho zatknutie vyžiadal jednu obeť a mnoho zranených, informovali podľa AFP kirgizské médiá.
Súčasná kirgizská hlava štátu Sadyr Džaparov, ktorý sa dostal k moci v dôsledku revolúcie v roku 2020, v stredu povedal, že by zvážil udelenie amnestie Atambajevovi, ak by o ňu požiadal. Džaparov vo vyjadrení povedal, že od udalostí uplynulo šesť rokov a situácia sa upokojila. „Myslím si, že súd mohol byť menej prísny,“ poznamenal.
Kirgizsko, ktoré je jedným z najchudobnejších postsovietskych štátov, zažilo odstúpenie troch prezidentov, a to pre politické krízy vyvolané korupciou, rodinkárstvom a spornými voľbami.
Podľa AFP ide však o jednu z najslobodnejších a najdemokratickejších krajín v regióne strednej Ázie, ktorý charakterizujú autokratické režimy. Ľudskoprávne skupiny však v posledných rokoch kritizujú ústup od demokracie a čoraz väčšie zásahy voči nezávislej občianskej spoločnosti a médiám aj v Kirgizsku.