Bojovníci Talibanu mapujú v pamätiach 20 rokov stretov so Západom, obviňujú ho z prekrúcania reality
Po prevzatí moci v Afganistane sa niektorí bojovníci Talibanu rozhodli spísať svoje skúsenosti z vojny do pamätí. Chcú tak rozprávať svoju verziu 20 rokov stretov so Západom, ktorý obviňujú z toho, že prekrútil realitu, píše agentúra AFP.
O vojne proti ultraradikálnemu hnutiu a drvivej porážke Západu, ktorý nedokázal zabrániť raketovému návratu Talibanu k moci v roku 2021, bolo už napísaných mnoho kníh. "Nezáleží na tom, čo o nás písali cudzinci, pretože z veľkej časti ignorujú realitu toho, čo sa nám stalo, a dôvodov, kvôli ktorým sme boli nútení bojovať," povedal Chálid Zadrán, člen povstaleckej siete Hakkání s krvavou reputáciou a terajší hovorca kábulskej polície.
Vo svojej 600-stranovej knihe, ktorá bola v paštštine vydaná v apríli, rozpráva o prvých vpádoch Američanov do jeho provincie Khóst južne od Kábulu, o detstve strávenom počúvaním rozprávania o zverstvách a o túžbe pridať sa k Talibanu v mene slobody.
"15 minút"
"Každý deň som bol svedkom hrozivých vecí, tiel na franforce pohodených pri ceste," píše v knihe "15 minút", ktorej názov sa inšpiroval útokom amerického dronu, pred ktorým sa mu podarilo utiecť práve za štvrť hodiny.
"Amerika tu napriek svojim tvrdeniam spáchala kruté a barbarské veci, zničila našu krajinu bombami, zničila našu infraštruktúru a zasiala svar medzi národnosťami," pripája svoje svedectvo Muhádžer Faráhí, námestník ministra informácií a kultúry.
V "Pamätiach džihádu, 20 rokov pod okupáciou" píše, že Taliban sa snažil so Spojenými štátmi vyjednávať o osude Usámu bin Ládina, ktorého hlavu chcel Washington získať po útokoch 11. septembra 2001. Bolo to však podľa neho zbytočné.
"Od začiatku bolo jasné, že Američania si už dopredu naplánovali okupáciu Afganistanu," píše Faráhí, ktorý neverí vo vojnu proti terorizmu. "Na začiatku si Afganci mysleli, že udalosť, ktorá sa stala v krajine vzdialenej tisíce kilometrov, sa ich nedotkne. Potom si všetci uvedomili, že nevinní ľudia v našej krajine budú potrestaní," rozpráva.
Vojna je podľa neho výsledkom vôle Západu vnútiť svoju kultúru a ideológiu iným národom. Faráhího memoáre sú dostupné v piatich jazykoch (vrátane arabčiny a angličtiny, pozn. red.).
38 krajín proti Talibanu
Vo vojne bojovala proti silám Talibanu koalícia 38 krajín vedených Spojenými štátmi, zároveň mala podporu Afganskej republiky. Pri bojoch a útokoch Talibanu zomreli desiatky tisíc ľudí, rovnako ako 6000 zahraničných vojakov vrátane 2400 Američanov.
Od konca vojny sa výrazne rozrástol počet textov, ktoré bojovníci Talibanu napísali, aby sa pochválili svojimi vojenskými úspechmi a statočnosťou Islamského emirátu, čo je dominantný naratív v dnešnom Afganistane.
Len málo z nich má však formu autobiografie, pri ktorých je pre verejnosť zaujímavá možnosť vidieť konflikt zvnútra, odhaduje Zadrán. Prvých 2000 výtlačkov jeho knihy sa predalo veľmi rýchlo a pripravuje sa ďalších tisíc, rovnako ako verzia v jazyku darí, hovorí.
Civilistom zabitým v krajine pri útokoch, najmä samovražedných, sa v knihách venuje veľmi malá pozornosť. Farah uisťuje, že Taliban sa snažil zachrániť životy nevinných ľudí, ale zároveň kritizuje svojich spoluobčanov za kolaboráciu s prozápadnou políciou a za znečisťovanie krajiny.
Obe diela končia v roku 2021, a nehovoria tak o premene vojakov z odľahlých hôr na úradníkov pôsobiacich v pohodlí hlavného mesta. Teraz je ich boj diplomatický, tálibovia sa snažia, aby bola ich vláda uznaná medzinárodnou komunitou, ktorá ich stále odsudzuje za rodový apartheid voči ženám.
"Vojna skončila a teraz chceme mať so všetkými dobré vzťahy. Dokonca aj s Američanmi," uzatvára Faráhí.