Ruského opozičného politika Šlosberga poslali na dva mesiace do domáceho väzenia. Nemôže používať internet
Súd v ruskom meste Pskov v stredu na neverejnom pojednávaní odsúdil opozičného politika Leva Šlosberga na dva mesiace domáceho väzenia za „opakované diskreditovanie“ ruskej armády. Šlosberg má počas výkonu trestu zakázané používať telefón a internet, informovala stanica Rádio Sloboda.
Šlosberg je podpredsedom opozičnej politickej strany Jabloko a súčasne aj jedným z posledných verejne známych ľudí otvorene kritizujúcich vojnu na Ukrajine, ktorý ešte žije v Rusku a nie je vo väzení.
Výzva na prímerie
Políciou bol Šlosberg zadržaný za to, že začiatkom tohto roka vo videodebate vyzýval na prímerie na Ukrajine. Toto video bolo následne šírené na platforme Odnoklassniki (Spolužiaci), ktorá je v Rusku obľúbeným komunikačným fórom.
Šlosberg už najmenej dvakrát dostal pokutu za diskreditáciu ruskej armády. Stalo sa tak na základe zákona, ktorý ruská Štátna duma prijala niekoľko dní po rozpútaní vojny na Ukrajine vo februári 2022.
Ide o legislatívu, ktorá sa v Rusku často používa na umlčanie disentu. Je aj na zozname tzv. zahraničných agentov, z čoho mu vyplýva rad povinností, ktorých nedodržanie sa tiež trestá - buď pokutou, alebo pri recidíve väzením.
Obava z represií
Väčšina najvýraznejších opozičných politikov odišla z Ruska do emigrácie krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine, a to v obave z represií. Z exilu potom mnohí z nich Šlosberga kritizovali za to, že vojnu na Ukrajine neodsúdil dostatočne dôrazne a že kritizoval ukrajinské protiútoky.
Šlosberg sa netají ani svojou kritikou tej časti ruských emigrantov, ktorí podľa jeho slov „fandia proti Rusku“ a vrátili by sa tam „krytí cudzími tankami.“
Tejto skupine ľudí Šlosberg svojho času veľmi vyčítal, že mali radosť z nečakanej vojenskej operácie ukrajinskej armády v Kurskej oblasti na západe európskej časti Ruska, ako aj zo strát medzi ruskými vojakmi a civilistami.
Šlosberg, ktorý je dlhoročným kritikom Kremľa, pritom odsudzuje konanie Moskvy na Ukrajine od roku 2014, keď anektovala polostrov Krym a podporila proruských seperatistov na východe Ukrajiny, doplnila AFP.