Protesty v Teheráne. Iránci na zhromaždeniach žiadali odvetu pre Izrael a „smrť pre Netanjahua“
Útoky, ktoré Izrael podnikol v noci na piatok v Iráne, si v rezidenčných štvrtiach Teheránu vyžiadali 78 obetí na životoch a 329 zranených. S odvolaním sa na iránsku agentúru Nournews o tom informoval Reuters, píše TASR. Medzi obeťami je aj najmenej šesť vedcov zapojených do iránskeho jadrového programu.
Spravodajský web The Times of Israel (TOI) uviedol, že časť iránskej verejnosti nie je schopná predvídať ďalší vývoj situácie. Kým mnohí dávajú prednosť bezpečiu svojich domov, iní v piatok vyšli do ulíc a požadovali pomstu za obete a vojenskú odvetu voči Izraelu.
Na protestoch, ktoré odvysielala aj iránska štátna televízia, zaznievali heslá ako „Smrť Izraelu, smrť Amerike“. Demonštranti vyjadrovali podporu najvyššiemu duchovnému vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu a požadovali smrť pre izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.
„Nemôžeme dovoliť, aby tento bastard pokračoval – inak skončíme ako Gaza,“ povedal pre AFP 52-ročný Teheránčan Abbás Ahmadí spoza volantu svojho auta. „Irán ho musí zničiť, musí niečo urobiť,“ dodal.
Okrem protestov boli ulice Teheránu v piatok prevažne vyľudnené, výnimkou boli rady, ktoré sa vytvárali pri čerpacích staniciach, čo je typický jav počas krízových situácií.
Letecká doprava na medzinárodnom letisku Imáma Chomejního bola zastavená, rovnako ako v celom okolitom regióne.
TOI zároveň uviedol, že podľa vyjadrení na sociálnych sieťach niektorí Iránci žijúci v exile dúfajú, že zabitie viacerých členov iránskeho vojenského vedenia by mohlo urýchliť pád Iránskej islamskej republiky.
Izrael v noci na piatok 13. júna spustil prvú sériu svojich „preventívnych úderov“ proti vojenským a jadrovým cieľom v Iráne. Najvyšší duchovný vodca Chameneí následne varoval, že Izrael „musí očakávať prísny trest“.
K útoku došlo v čase, keď rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom o jeho jadrovom programe, ktoré sa začali v polovici apríla, uviazli v slepej uličke. Teherán odmieta požiadavku Washingtonu vzdať sa obohacovania uránu, pričom opakovane tvrdí, že jeho jadrový program má výlučne mierové ciele.
Izraelská armáda tvrdí, že v rámci útoku vážne poškodila podzemný komplex v Natanze, kde sa nachádzali centrifúgy na obohacovanie uránu a podporná infraštruktúra. Podobné zariadenia vo Fordó, Isfaháne a Búšehri údajne cieľom neboli.
Pod paľbou sa však ocitli aj raketové základne a infraštruktúra pre balistické strely. Cieľom bolo oslabiť schopnosť Iránu odpovedať raketovým protiútokom a obmedziť jeho technologický rozvoj v tejto oblasti.
Pri útoku zahynuli aj viacerí vysokopostavení velitelia iránskych ozbrojených síl vrátane náčelníka generálneho štábu Mohammada Bágherího a hlavného veliteľa Iránskych revolučných gárd Hosejna Salámího. Medzi obeťami je tiež najmenej šesť odborníkov na jadrový výskum.