Slovensko v pasci stagnácie: Konkurencieschopnosť klesá pre chýbajúce reformy a odliv mozgov
Slovensko sa v tohtoročnom svetovom rebríčku konkurencieschopnosti prepadlo na 63. miesto zo 69 hodnotených krajín. Medziročne sa krajina prepadla o štyri priečky, vlani skončila v tomto hodnotení na 59. mieste. Za zhoršením sú rastúce štrukturálne výzvy aj nedostatočná reakcia na meniace sa globálne podmienky.
Vyplýva to z rebríčka, ktorý zostavuje švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu, pričom jeho výsledky zverejnil Inštitút slobody a podnikania.
„Hodnotenie poukazuje na spomaľovanie hospodárskeho rastu, vysoké energetické náklady, nedostatok pracovnej sily v kľúčových sektoroch, ako aj na neefektívnu konsolidáciu verejných financií.
Medzi hlavné faktory atraktívnosti Slovenska vyplývajúce z prieskumu respondentov, teda majiteľov a manažérov firiem na Slovensku, patria ešte stále prítomnosť kvalifikovanej pracovnej sily, nákladová konkurencieschopnosť oproti iným krajinám či prístup k financovaniu,“ spresnil predseda Inštitútu slobody a podnikania Ján Oravec. Naopak, najhoršie vnímajú krajinu podnikatelia z dôvodu politickej nestability, vývoja menového kurzu či spomalenia tvorby hrubého fixného kapitálu.
Na zvrátenie negatívnych trendov je podľa neho nevyhnutné, aby Slovensko investovalo viac do výskumu, inovácií a technologického rozvoja, znížilo energetickú náročnosť či zreformovalo daňový systém, čo by podporilo podnikanie a produktivitu.
Rovnako by mal štát posilniť aj pracovný trh a zlepšiť podmienky pre návrat kvalifikovaných pracovníkov s cieľom udržať si ich v krajine.
Oravec zhodnotil, že medzi hlavné výzvy slovenskej ekonomiky patria vysoké náklady na energie ohrozujúce priemyselnú produkciu aj vývozy, rastúca inflácia, ktorá znižuje kúpnu silu domácností, aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, čo vedie k odlivu mladých odborníkov do zahraničia.
Ďalej je to aj konsolidácia zameraná na zvyšovanie daňových príjmov, ktorá neznižuje výdavky a zahŕňa aj transakčnú daň s negatívnym vplyvom na podnikanie, či spomalenie rastu hrubého domáceho produktu, pričom automobilový priemysel je najviac zraniteľný z dôvodu amerických ciel.
Prvé miesto v rebríčku obsadilo Švajčiarsko, na druhom skončil Singapur a tretiu priečku získal Hongkong. V top desiatke sa umiestnili krajiny ako Dánsko, Spojené arabské emiráty, Taiwan, Írsko, Švédsko, Katar a Holandsko. Česko skončilo na 25. mieste, pričom si medziročne zlepšilo postavenie o štyri priečky.