Europoslanci podporujú dlhšie financovanie programov plánu obnovy. Je to výborný nástroj, tvrdí Beňová

Poslanci Európskeho parlamentu v stredu súhlasili s predĺžením financovania programov plánu obnovy z rozpočtu Únie aj po roku 2026. Dlhšie financovanie programov plánu obnovy podporujú aj viacerí slovenskí europoslanci z niekoľkých politických strán a frakcií.

Lucia Yar (RE/PS) uviedla, že „progresívci“ podporujú predĺženie financovania plánu obnovy o 18 mesiacov, pretože je to v najlepšom záujme Slovenska a ďalších krajín EÚ.

Plán obnovy

„Hlasovali sme za správu vyzývajúcu Európsku komisiu, aby plány obnovy predĺžila o rok a pol,“ uviedla. Upozornila, že Slovensko k dnešnému dňu čerpá plán obnovy len na 55 percent a na vyčerpanie niekoľkých miliárd eur zostáva približne rok a dva mesiace. Preto je v slovenskom záujme získať ďalší čas na dočerpanie.

„Oneskorené žiadosti o platby sú výsledkom súčasnej vlády, ktorá namiesto včasnej implementácie plánu obnovy venuje všetku energiu zástupným témam,“ vysvetlila.

Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) povedal, že jeho skúsenosť z pôsobenia v rezorte práce a sociálnych vecí ukazuje, že prvé dva roky po schválení slovenského plánu obnovy neurobili predošlé dve vlády nič pre jeho realizáciu.

„Reformy sociálnych služieb a posudkovej činnosti sme začali realizovať až na jeseň 2023 a nové kapacity v zariadeniach sociálnych služieb sa z plánu obnovy začali stavať ešte neskôr. Ešte horšie na tom bolo zdravotníctvo s výstavbou nemocníc,“ vysvetlil.

Predĺženie obdobia pre čerpanie financií až do konca roku 2027 podporil, čo podľa neho zníži riziko, že obeťou časového tlaku bude kvalita realizácie projektov.

Víta možnosť poskytnúť lepšie podmienky poskytovateľom moderných sociálnych služieb i to, že štátne Lesy udržia pracovné miesta pre nízkokvalifikovaných ľudí pri obnove lesov počas dlhšej doby.

Hraničný termín

Podľa Miriam Lexmann (EPP/KDH) nebolo správne stanoviť hraničný termín pre dokončenie projektov plánu obnovy, lebo už z čerpania iných eurofondov je známe, že členské štáty dostávajú čas navyše na dočerpanie zdrojov.

„Mrzí ma, že táto téma je na stole až teraz. Mohli sme o tom hovoriť oveľa skôr. Treba vyjsť v ústrety členským štátom, hlavne pri projektoch, ktoré sa už začali a nestíhajú sa dokončiť,“ povedala.

Tento krok podľa nej zabezpečí plánu obnovy splniť svoju úlohu, čiže podporiť ekonomiku EÚ a jej členských štátov po pandémii a zabezpečiť im potrebnú konkurencieschopnosť. Vyjadrila zároveň obavy, či sa Slovensku aj pri predĺženej dobe podarí splniť všetky míľniky plánu obnovy.

Michal Wiezik (RE/PS) upozornil, že štáty EÚ v priemere plán obnovy vyčerpali na 47 percent a na 55 percent v prípade grantov a na dočerpanie zvyšku zdrojov majú menej ako poldruha roka.

„Parlament prichádza s iniciatívou, aby v prípade veľkých strategických projektov viazaných na plán obnovy, ktorých realizácia je potrebná, ale náročná, eurokomisia predložila plán na predlženie o 18 mesiacov,“ vysvetlil.

Zatiaľ by sa však členské krajiny mali riadiť pôvodným harmonogramom plnení projektov, ktoré prinášajú dlhodobý a strednodobý prospech, aby využili ponúkané miliardy eur. Znamená to aj prehodnotiť niektoré neefektívne programy, na Slovensku napríklad pri reforme národných parkov, a využiť tieto zdroje na projekty v prospech verejného záujmu.

Monika Beňová (nezaradená/Smer-SD) pripomenula, že väčšina členských krajín EÚ má problémy s včasným dočerpaním zdrojov z plánu obnovy a privítala návrh na predĺženie financovania. „Je to výborný nástroj, jeden z najefektívnejších, keď ho porovnám s inými z minulosti,“ odkázala.