Podpora Ukrajiny sa pre NATO stala dlhodobým problémom, myslí si expert. Rýchle víťazstvo neprišlo
Podpora Ukrajiny sa pre NATO stala podľa vedeckého pracovníka z Univerzity obrany Zdeňka Petráša dlhodobým problémom, nie predohrou k rýchlemu víťazstvu, ako Severoatlantická aliancia pôvodne sľubovala. Zahrnutie výdavkov na Ukrajinu do výpočtu spojeneckých vojenských výdavkov je účtovný trik, ktorý má umelo nafúknuť čísla, povedal Petráš.
Vývoj ukrajinskej frontovej línie je podľa neho v posledných dňoch pomerne stabilný. "Pokiaľ ide o aktivity ruskej strany, na severe Ukrajiny pozdĺž hranice pokračuje úsilie o vytvorenie obrannej nárazníkovej zóny predovšetkým v oblasti Sumy. V Charkovskej oblasti sa ukazuje, že ruským cieľom je zatlačiť ukrajinské sily od hranice s Belgorodskou oblasťou, obsadiť zvyšok Luhanskej oblasti a postupovať do severnej časti Doneckej oblasti s cieľom obsadiť celú Doneckú oblasť a prípadne postúpiť do Dnepropetrovskej oblasti," uviedol Petráš. Doplnil, že ruský postup k naplneniu tohto cieľa však nie je príliš markantný.
Kritická infraštruktúra
Obe strany priebežne útočia dronmi na dôležité miesta kritickej infraštruktúry. Ukrajinská armáda nedávno vykonala údery na okupovanom polostrove Krym a poškodila časti zariadenia ruského systému protivzdušnej obrany a sklady raketového paliva v Brjansku na západe Ruska.
Moskva potom stupňuje bombardovanie riadenými strelami, balistickými raketami a dronmi. "Ruské útoky sú smerované aj na civilné objekty, zrejme s cieľom dosiahnuť psychologický tlak na ukrajinské obyvateľstvo a na politické vedenie krajiny, ktoré by sa malo podvoliť kremeľským požiadavkám a ukončiť celý konflikt aj za cenu územných ústupkov," myslí si odborník.
Po viac ako troch rokoch vojny, stovkách miliárd dolárov vojenskej pomoci a zavedení sankčného režimu zo strany EÚ však podľa Petráša paradoxne Rusko nielenže ekonomicky aj politicky odoláva, ale navyše na bojisku získava prevahu.
"Predstava, že iba zdvojnásobenie či ztrojnásobenie obranných výdavkov môže zásadne zmeniť strategickú rovnováhu, sa preto javí skôr ako zbožné želanie ako ako realistická geopolitická analýza, najmä vzhľadom na skutočnosť, že počas posledných troch rokov sa ceny materiálov, surovín, energií a vojenského vybavenia na európskom území aj na svetovom trhu viac ako strojnásobili," uviedol Petráš.
Podpora Ukrajiny
V záveroch nedávneho summitu NATO síce členské štáty opätovne potvrdili takzvané trvalé suverénne záväzky spojencov k podpore Ukrajiny, no vyhli sa zmienke o budúcom členstve Ukrajiny v NATO. Realita vývoja konfliktu priamo na bojisku tak podľa Petráša donútila západných spojencov revidovať svoje ambície.
"Zahrnutie výdavkov na Ukrajinu do výpočtu spojeneckých vojenských výdavkov je účtovným trikom, ktorý má umelo nafúknuť čísla, ale zároveň prezrádza implicitné prijatie toho, že podpora Kyjeva sa stala dlhodobým problémom, nie predohrou k rýchlemu víťazstvu, ako bolo pôvodne sľubované," uviedol Petráš.
Členské štáty sa na nedávnom summite NATO dohodli na zvýšení obranných výdavkov na päť percent hrubého domáceho produktu do roku 2035.
Z toho 3,5 percenta HDP by malo ísť na tradičné vojenské výdavky, zvyšného 1,5 percenta na ostatné výdavky, kam by mali patriť okrem iného investície do infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti alebo odolnosti spoločnosti.