Po štyroch rokoch moderného otroctva na Blízkom východe si otvorila pekáreň a chce zamestnávať ďalšie obeti
Emily Ounyesiga, 38-ročná žena a matka dvoch detí, s hrdosťou hovorí o pekárni, ktorú vedie v hlavnom meste Ugandy Kampale – živom, rušnom priestore plnom sladkej vône čerstvo upečeného chleba a pečiva.
V roku 2017 Ounyesigu oklamal náborový agent. Previezli ju za prácou opatrovateľky v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch (SAE).
Sľúbili jej mesačný plat 400 dolárov – šesťkrát viac, ako by mohla zarobiť v Ugande. Namiesto toho bola Ounyesiga počas štyroch rokov zotročovaná, vyhladovaná, znásilňovaná a dokonca väznená.
„Keď som sa vrátila do Ugandy, bola som veľmi chorá a slabá,“ povedala Emily pre Context cez videohovor.
„Ale mala som viac šťastia než väčšina. Dostala som pomoc. Zobrali ma do nemocnice, kde som dostala liečbu, poskytli mi miesto na bývanie a absolvovala som školenie, kde som sa naučila piecť a mohla si znovu vybudovať život. Teraz mám pocit, že ma čaká svetlá budúcnosť.“
Ounyesiga je jednou z mála afrických žien, ktorým sa po vykorisťovaní ako domácim pracovníčkam na Blízkom východe podarilo vydať sa novou cestou vďaka podpore medzinárodnej organizácie EverFree.
Táto organizácia pôsobí v Ugande a na Filipínach a poskytuje preživším obchodovania s ľuďmi útočiská, lekársku a psychosociálnu starostlivosť a odborné školenia.
Monica Kyamazima, vedúca EverFree v Ugande, uviedla, že organizácia pomohla stovkám mladých žien, no mnohé ďalšie zostávajú po návrate z krajín Zálivu uviaznuté v chudobe a utrpení. Len v roku 2024 podporila organizácia 353 preživších obchodovania s ľuďmi.
Podľa EverFree žije na svete viac ako 50 miliónov ľudí v modernom otroctve a vykorisťovaní – no menej než 1 percento z nich po úteku dostane potrebnú pomoc.
„Obnova a liečenie sú kľúčové pre preživších,“ povedala Kyamazima. „Ak sa to neudeje, niektoré z nich sa môžu znova stať obeťami a ich trauma bude pokračovať.“
Moderné otroctvo
Saudská Arábia, Jordánsko, Omán, SAE, Kuvajt, Bahrajn, Katar a Libanon sa už roky spoliehajú na milióny zle platených zahraničných pracovníkov a pracovníčok, ktoré pracujú ako slúžky, opatrovatelia, pestúnky, vodiči či ako členovia bezpečnostných služieb.
Podľa OSN tvorí migrantov viac než 68 percent populácie krajín bohatých na ropu v Perzskom zálive. Medzi nimi sú státisíce žien z Ugandy, Kene, Etiópie, Ghany a Nigérie, ale aj z iných krajín.
Podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce približne 270-tisíc Ugandanov migrovalo na Blízky východ medzi rokmi 2016 a 2023, prevažne za prácou v oblasti opatrovateľstva.
Cieľové krajiny dlhodobo čelia kritike ľudskoprávnych organizácií za tzv. „kafala“ systém, ktorý ponecháva migrujúcich pracovníkov zraniteľných voči zneužívaniu.
V rámci systému „kafala“ je právny status zahraničného domáceho pracovníka viazaný na zamestnávateľa – pracovník nemôže zmeniť prácu ani opustiť krajinu bez jeho súhlasu.
To vedie k častému zneužívaniu – od zadržiavania pasov, nevyplácania miezd, nadmerného pracovného vyťaženia, až po bitky či znásilnenia zo strany členov domácnosti.
Organizácie na ochranu práv obviňujú náborové agentúry z obchodovania s ľuďmi – tieto agentúry lákajú chudobné ženy z malých miest a dedín falošnými sľubmi dobre platených pracovných miest.
Mnohé ženy veria, že tieto práce im poskytnú jedinečnú príležitosť našetriť si peniaze, kúpiť si pozemok, postaviť dom, založiť malý podnik alebo zaplatiť školné pre svoje deti. Realita však býva úplne iná.
„Išla som ako pestúnka, ale pani ma nútila robiť aj iné práce – upratovanie, varenie, dokonca som musela pracovať pre jej miestnu cateringovú firmu,“ povedala Ounyesiga.
„Keď pani odišla, jej manžel ma znásilňoval. Povedala som jej, čo mi urobil, no ona mi len dala Panadol a varovala ma, aby som nešla na políciu,“ dodala.
Ounyesiga povedala, že jej vyplácali menej než polovicu toho, čo jej sľúbil náborový agent, a po viac ako troch rokoch zneužívania išla na políciu v Abú Zabí.
Polícia jej však odmietla pomôcť – obvinili ju z porušenia pracovnej zmluvy. Bola odsúdená a šesť mesiacov väznená, potom v roku 2021 deportovaná späť do Ugandy.
Z bolesti vzrástla nádej
Derek Kigenyi, zástupca koordinátora národného úradu pre prevenciu obchodovania s ľuďmi na ugandskom ministerstve vnútra, uviedol, že vláda prijala opatrenia na ochranu svojich občanov.
Uzavrela bilaterálne dohody s niektorými arabskými krajinami na zabezpečenie lepšej ochrany Ugandanov a spustila webovú stránku, kde môžu inzerovať pracovné ponuky len overené náborové agentúry.
Zároveň však priznal, že ugandské veľvyslanectvá v krajinách Zálivu nemajú dostatok personálu.
„Nemáme právomoc súdiť tieto prípady v Ugande a nemáme ani právnikov na Blízkom východe, ktorí by zastupovali obete a žalovali zamestnávateľov,“ povedal Kigenyi.
Organizácia EverFree pomáha preživším získať prístup k spravodlivosti – podľa Kyamazimy pomohla pri stíhaní náborových agentov v Ugande za obchodovanie s ľuďmi.
Obchodníci boli odsúdení na väzenie, ich licencie boli odobraté a súdy nariadili vyplatiť obetiam odškodné, uviedla.
EverFree tiež školí preživšie v zručnostiach ako pečenie, krajčírstvo či výroba šperkov, aby si mohli založiť vlastné podnikanie a zarábať si, a zároveň šíri osvetu o rizikách neoverených náborových agentúr.
Ounyesiga povedala, že EverFree jej pomohla premeniť bolesť na zmysel a dodala, že jej skúsenosť môže byť nádejou pre ďalšie preživšie.
„Podarilo sa mi založiť vlastnú pekáreň. Teraz plánujem zamestnávať obete obchodovania s ľuďmi, ktoré trpeli na Blízkom východe,“ zakončila Emily Ounyesiga.