Václav Klaus: Keď ľudia už nechcú pri určitom príjme pracovať viac

Koncom 60. rokov sa pripravovala na vydanie naša prvá ekonomická encyklopédia. Bola to iniciatíva generácií o jeden či dva roky starších, ako bola moja, ktoré práve v tom čase založili vlastnú, vtedy originálnu generačnú skupinu KMEN, Klub mladých ekonómov.

Ekonomická encyklopédia mala odrážať zmenu myslenia, skrátka odmietnutie rigidného marxizmu, ku ktorému v tom čase dochádzalo. V roku 1968 sa zistilo, že v pripravovanej knihe niečo chýba, a „mladí“ (ako ja) boli požiadaní, aby chýbajúce heslá rýchlo doplnili. Aj ja som preto s chuťou napísal niekoľko kapitol. Spomínam si, že nikto sa nechcel zaoberať napríklad heslami „Švédska ekonomická škola“ a „John Kenneth Galbraith“. Galbraith, ktorý na mňa „vyšiel“, bol v tom čase jedným z velikánov ekonómie, ktorý prežil svoju dobu a v roku 2006 sa dožil 98 rokov. Bol to výrazne ľavicový ekonóm, dlho spájaný s Harvardovou univerzitou (prezident Kennedy ho v 60. rokoch dokonca vymenoval za veľvyslanca USA v Indii). Nebol technickým ekonómom – žiadne matematické rovnice ani ekonometria. Bol však veľmi čítaným autorom, ktorý vydával bestsellery. Raz som ho dokonca videl; bol mimoriadne vysoký. Považoval som za obrovskú česť, že niekedy koncom 90. rokov prišiel sedieť ako pravidelný poslucháč na moju prednášku na Harvarde. Bol jedným z prvých v miestnosti, dávno pred začiatkom, a vo veku vtedy asi 90 rokov bol prvým človekom, ktorý mi po nej položil otázku.