Slovensko si chronicky prejedá verejné zdroje na investície, treba modernizovať, tvrdia analytici NBS

Slovensko má dlhodobo nízke verejné investície, a to aj napriek tomu, že potreba opráv a modernizácie je z roka na rok väčšia. Ide o investičný dlh, ktorý sa hromadí a dobieha Slovensko v každodennom živote. Uviedli to v blogu hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth a analytik verejných financií z NBS Marián Labaj. 

Vyrovnať sa s investičným dlhom nebude podľa nich ľahké. Lepšie plánovanie a príprava projektov by iste pomohli. Problémom sú však aj financie. Napriek tomu, že potreba investícií do obnovy je čoraz naliehavejšia, štát ich nie je podľa nich schopný systematicky financovať.

Ostatní investujú viac

„Verejné investície celkovo sa u nás približne rovnajú každoročnej potrebe obnovy. Je to málo aj na pomery strednej a východnej Európy. Väčšina krajín z regiónu investuje viac, ako je potreba obnovy, a preto sa rýchlejšie modernizujú a zvyšujú úroveň verejných služieb,“ spresnili ekonómovia NBS.

Analytici NBS zdôraznili, že Slovensko systematicky nešetrí. „V regióne sme skôr na okraji s nízkymi alebo zápornými úsporami. Od vstupu do EÚ sme mali úspory v priemere rovné nule. Problémom je najmä, že šetríme málo v dobrých časoch. Pri takomto nastavení bežného hospodárenia nie sme schopní robiť udržateľnú investičnú politiku,“ doplnili ekonómovia centrálnej banky.

Krajiny z regiónu dokážu podľa nich usporiť približne dve až päť percent z príjmov. „Znamená to, že zo 100 eur, ktoré získajú z daní, vedia na investície odložiť dve až päť eur. Na Slovensku tieto príjmy spotrebujeme. Pritom zdroje v hodnote jedno až dve percentá hrubého domáceho produktu by sa určite hodili napríklad na opravu ciest a mostov," doplnili.

Šetrenie na vzdelávaní

„Za ostatných sedem rokov sme mali príjmy blízko priemeru krajín strednej a východnej Európy (40 percent HDP). Rozdeľujeme podobne veľký „koláč“ ako naši susedia. Rozdeľujeme ho však inak ako oni. Na Slovensku máme vyšší podiel výdavkov na sociálnu oblasť spolu so zdravotníctvom. Takisto sa odlišujeme v nákladoch na vnútornú bezpečnosť a poriadok (napríklad polícia). Na druhej strane šetríme na vzdelávaní. Toto porovnanie aspoň v hrubých rysoch upriamuje pozornosť, kde je priestor na šetrenie alebo zmenu,“ vysvetlili. 

Kým verejné úspory v krajinách strednej a východnej Európy dosiahli podľa nich za vybrané obdobie v priemere okolo päť percent, na Slovensku sú to hodnoty blízke nula percentám. Ak by Slovensko znížilo výdavky o uvedený rozdiel na sociálne zabezpečenie, vnútro a ostatné položky prevyšujúce výdavky krajín strednej a východnej Európy a zvýšilo výdavky na školstvo a ostatné oblasti, ktoré sú nižšie ako v krajinách strednej a východnej Európy, dosiahlo by úspory päť percent.

„Zmena financovania politík EÚ po roku 2028 nám pravdepodobne skomplikuje prísun zdrojov na investovanie. Príčinou môže byť rozšírenie o nových členov, ktorí sa budú uchádzať o kohézne fondy, zmena v prioritách EÚ alebo podmieňovanie fondov uskutočňovaním reforiem,“ avizovali. 

Dodali, že akýkoľvek dobrý plán projektov a dômyselný proces však nevyrieši nedostatok zdrojov na zveľaďovanie súčasnej infraštruktúry. Slovensko potrebuje premyslenú politiku verejných príjmov a výdavkov, ktorá bude vytvárať priestor na pokračujúcu obnovu a modernizáciu krajiny.