Ako Trump urobil z republikánov sektu. Pre Dark MAGA je však aj on málo radikálny

Elon Musk nedokázal držať bobríka mlčanlivosti dlho. Po niekoľkých týždňoch napätého ticha znovu vystúpil voči Donaldovi Trumpovi. Vratké prímerie sa tak zrútilo a konflikt oboch mužov, donedávna blízkych spojencov a azda i priateľov, sa opäť rozhorel s plnou intenzitou.

„Ak tento šialený zákon prejde, hneď na druhý deň bude založená Strana Amerika,“ napísal začiatkom mesiaca Musk na svojej sieti X. Odkazoval pri tom na Trumpov veľký rozpočtový a daňový zákon, ktorý následne schválili obe komory amerického Kongresu. A svoju hrozbu naozaj splnil.

Deň po tom, ako takzvaný jeden veľký krásny zákon (One Big Beautiful Bill) spečatil prezident svojím podpisom, Elon Musk ohlásil vznik vlastnej strany, ktorá má Američanom vrátiť ich hlas a slobodu.

Svoj krok zdôvodnil výsledkami prieskumu, do ktorého sa zapojilo viac než 1,2 milióna používateľov X: „V pomere 2:1 chcete novú politickú stranu a budete ju mať!“ Súčasne tvrdil, že v Spojených štátoch už dve storočia vládne elitársky politický systém. Oficiálne stojaci na dvoch súperiacich blokoch, ale vraj v skutočnosti iba na jedinej demokraticko-republikánskej politickej mašinérii, ktorá presadzuje vlastné sebecké záujmy na úkor bežných ľudí. Tejto vláde politických elít podľa Muska teraz odzvonilo: „V novembri budúceho roka sa zbavíme politikov, ktorí zradili Američanov!“ napísal Musk s narážkou na voľby do Kongresu, v ktorých by Trumpovi republikáni mohli prísť o doterajšiu väčšinu v jednej alebo oboch komorách.

Tribún ľudu

Musk pri svojej kritike „krásneho zákona“ bez mihnutia oka strčil do jedného vreca kongresmanov z oboch táborov, hoci tí demokratickí zaň vôbec nehlasovali. Nijako ho nevyrušila ani skutočnosť, že sa do pozície bojovníka za práva ľudu štylizuje práve on, „obyčajný“ najbohatší človek Ameriky i celej zemegule. So svojou novou stranou to podľa všetkého však vôbec nemyslí ako vtip. Predstavil už aj jej politickú stratégiu, ktorá má apelovať na voličov sklamaných z mainstreamovej politiky. Možno sa mu podarí osloviť aj časť elektorátu demokratov či nezávislých. Najväčšie úlovky sa mu však prirodzene ponúkajú v radoch Grand Old Party (GOP), teda Starej dobrej strany, ako sú v Spojených štátoch familiárne nazývaní republikáni.

Pred budúcoročnými voľbami plánuje Musk zabojovať naraz na dvoch frontoch. Jednak chce zvnútra meniť podobu samotnej Republikánskej strany. V rámci jej primárok má v úmysle bojovať proti tým kandidátom, ktorí pri hlasovaní o „krásnom zákone“  podporili zvyšovanie štátnych výdavkov a zadlžovania. A, naopak, sponzorovať ich politických súperov verných hodnotám fiškálneho konzervativizmu a libertariánstva.

S novozaloženou Stranou Amerika má okrem toho ambíciu získať dve či tri kreslá v Senáte a osem až desať v Snemovni reprezentantov. Ak by sa mu to podarilo, spolu so spriaznenými novozvolenými republikánskymi zákonodarcami by mohol výrazne zamiešať kartami na politickej scéne a stať sa „kingmakerom“, teda jazýčkom na váhach pri dôležitých hlasovaniach v Kongrese.

Zlatý eskalátor

Samotný Donald Trump kroky svojho niekdajšieho dôverníka verejne bagatelizuje. Za extrémne ambiciózne a ťažko realizovateľné Muskove ciele považuje aj väčšina pozorovateľov. No vzhľadom na 400-miliardovú výšku Muskovho majetku asi isté obavy musí mať aj americký prezident. Iste nezabudol na to, že „Elmo“ dokáže byť pri svojich politických daroch naozaj štedrý, keďže na jeho vlastné znovuzvolenie vlani venoval asi 300 miliónov dolárov.

„Myslím, že je smiešne zakladať tretiu stranu. Také niečo u nás nikdy nefungovalo. Vždy sme tu mali systém dvoch strán a vytvorenie tretej spôsobí len zmätok. Tak nech sa s tým len pozabáva,“ vyhlásil posmešne šéf Bieleho domu v reakcii na Muskovo oznámenie. Jedným dychom tiež deklaroval, že jeho dominantnú pozíciu na americkej scéne nikto nemôže ohroziť, keďže so svojom Republikánskou stranou dosahuje „obrovské úspechy“, zatiaľ čo konkurenční demokrati celkom stratili smer.

Donald Trump má v oboch bodoch asi pravdu. Veci hrajú v jeho prospech pri pohľade na značne nejednotných a demoralizovaných demokratov bez jasného lídra. No predovšetkým pri pohľade dovnútra GOP.

Pred takmer desaťročím Trump zišiel po zlatom eskalátore svojho newyorského mrakodrapu a ohlásil založenie svojho politického hnutia MAGA (Make America Great Again) s prísľubom obnovenia údajne stratenej veľkosti USA. Nikto sa vtedy nenazdal, že jeho nástup zasiahne republikánov, konzervatívnu pravicu i celú americkú politiku ako potopa.

Všetci prezidentovi muži

I mnohí predstavitelia Republikánskej strany sa vtedy jeho bombastickým vyhláseniam uškŕňali alebo i otvorene vysmievali. Podpora tohto excentrického miliardára, kontroverzne vnímaného aj v radoch samej GOP, bola ešte výrazne menšinová.

Veci sa však rýchlo začali meniť, keď sa ukázalo, že americkí konzervatívni voliči na jednoduché a priamočiare posolstvá majiteľa Trump Tower reagujú masovým nadšením. Republikánski kongresmani a senátori, ktorí sa voči nemu vymedzovali, postupne strácali pôdu pod nohami. A často i nádej na znovuzvolenie, ktoré čoraz viac záviselo od toho, či si v primárkach zaslúžia podporu od Trumpa.

„Hnutie MAGA úplne ovládlo Republikánsku stranu. Jej členovia sa voči Trumpovi boja výraznejšie vystúpiť a žiadať aspoň korekciu jeho najspornejších politík, čo sa v minulosti bežne dialo. Došlo k procesu, ktorý by sa dal opísať ako premena GOP na politickú sektu,“ uviedol pre HN expert na dianie v USA Jiří Pehe, riaditeľ pražskej pobočky Newyorskej univerzity.

Republikáni už podľa neho prakticky nefungujú ako klasická politická strana, ale ako nástroj presadzovania záujmov Donalda Trumpa. Momentálne sa mu odvážia oponovať už len ojedinelé hlasy, ktoré v strane ako celku nemajú možnosť čokoľvek ovplyvniť.

Konzervatívne jadro?

Pred érou trumpizmu tvorili jadro Republikánskej strany tradiční konzervatívci rôznych odtieňov. Stúpenci nižších daní, obmedzovania vládnych výdavkov a dlhov, podporovatelia záujmov biznisu a zavedených morálnych hodnôt. Aj dnes sa stúpenci tohto krídla sústreďujú najmä v Republikánskom študijnom výbore (RSC), ktorý je najväčším republikánskym klubom (caucusom) v Kongrese. Po rokoch vyčíňania tornáda MAGA sa však už mnohí z nich prepojili s trumpovským hnutím a jeho záujmami, takže je ich v mnohých prípadoch už ťažké od seba odlíšiť. Proti prezidentovým politikám spravidla otvorene nevystupujú už ani kedysi prominentní republikánski lídri ako Mitch McConnel či Kevin McCarthy.  

Napravo od tradičných republikánov stoja členovia menšieho, ale veľmi vplyvného poslaneckého klubu House Freedom Caucus (HFC), medzi ktorými majú silné zastúpenie kresťanskí konzervatívci. Práve oni sú považovaní za hlavnú baštu MAGA na pôde Kongresu. Aj medzi politikmi kresťanskej pravice sa nájdu oponenti Donalda Trumpa, ale sú v zjavnej menšine.  

Malú, ale pomerne silnú a kompaktnú skupinu tvoria republikánski libertariáni ako senátor Rand Paul, ktorí kladú silný akcent na ekonomické a individuálne slobody. Ich videnie sveta sa s trumpistami prekrýva len čiastočne, ale sú ochotní selektívne podporovať ich agendu, ak vyhovuje ich vlastným záujmom.

Slabnúci umiernení

Čoraz marginalizovanejší sú v rámci GOP kedysi tiež dosť vplyvní príslušníci centristického či umierneného krídla. K väčšine otázok zaujímajú pragmatickejší, stredový prístup, odmietajú ideologické konfrontácie a sú otvorení i kompromisom s demokratmi. Často pochádzajú z takzvaných modrých štátov, ktoré vo voľbách zvyčajne volia Demokratickú stranu, a zastupujú tak elektorát s menej radikálnymi názormi.

Postupne sa zmenšuje nielen ich politický výtlak, ale aj ich jednoduché čísla. Ich počet v Kongrese neustále klesá, keďže vo voľbách nezriedka prehrajú v súboji s trumpistickými kandidátmi. Alebo sa rozhodnú dobrovoľne odísť do politického dôchodku a opäť nekandidovať, ako to najnovšie urobili aj dvaja z najvýraznejších zástupcov umierneného krídla Thom Tillis a Don Bacon. Na veľkú radosť Donalda Trumpa, ktorý zdôraznil, že má na ich miesta veľa ďalších lojálnych uchádzačov.

Z tých umiernených republikánov, ktorí stále zostávajú v Kongrese a neboja sa konfrontovať aj prezidenta, patrí prominentné miesto senátorkám Lise Murkowskej či Susan Collinsovej. Mimo Kongresu, v prostredí médií či občianskej spoločnosti existuje ešte radikálnejšia skupina republikánskych odporcov populizmu MAGA, takzvaní Never-Trumpers. Medzi nich patrí dcéra niekdajšieho republikánskeho viceprezidenta Dicka Cheneyho či bývalý prezidentský kandidát Mitt Romney.  

Celkom na opačnom okraji priaznivcov Republikánskej strany, hlavne v prostredí sociálnych sietí, sú aktívne rôzne radikálne protiestablišmentové prúdy, ktoré sa zvyknú označovať nálepkou Dark MAGA. Podľa nich je aj samotný Trump príliš mierny a mal by voči svojim nepriateľom postupovať ešte oveľa nekompromisnejšie. Väčšinový diskurz v rámci samej GOP však tieto internetové subkultúry volajúce po pomste veľmi neovplyvňujú.

Veľký krásny chaos

Napriek silnej dominancii hnutia MAGA a vonkajšieho zdania jednoty zostáva americká Republikánska strana komplikovane rozvrstveným mechanizmom. Pod povrchom ukryté spory vyvrcholili práve okolo schvaľovania „krásneho zákona“ masívne zvyšujúceho rozpočtový deficit i dlhový strop, čo je v rozpore s hodnotovým presvedčením mnohých republikánov.

Zákon bol nakoniec schválený, keďže GOP si politickú porážku v takejto dôležitej otázke jednoducho nemohla dovoliť. No náročný proces schvaľovania odhalil hlboké trhliny i rozdielne priority jednotlivých republikánskych frakcií. Proti Trumpovmu polepenému zákonu, spájajúcemu do jedného celku množstvo nesúvisiacich otázok, totiž nevystúpil len Elon Musk.

Na zadné sa stavali aj fiškálni jastrabi z radov tvrdých konzervatívcov a libertariánov, proti škrtom vo vládnych výdavkoch zase oponovali pragmatici z radov umiernených. Legislatíva napokon prešla v oboch komorách len tesným rozdielom hlasov, pričom v Snemovni hlasovali proti aj dvaja republikáni. V Senáte návrh prešiel len vďaka tomu, že Trumpov viceprezident J. D. Vance využil svoje právo pridať rozhodujúci hlas v prípade nerozhodného výsledku.

Samotného Donalda stálo schválenie zákona množstvo síl a osobnej angažovanosti. Podľa správ zo zákulisia prezident intenzívne loboval u senátorov i kongresmanov. Mnohí z nich priznali, že ich telefonicky či osobne kontaktoval. Kombinoval pritom metódu cukru a biča, tlačil na nich súkromne i cez sociálne siete. Sľuboval im rôzne ústupky aj hrozil, že v prípade ich odporu sa môžu rozlúčiť so znovuzvolením. Snažil sa pritom apelovať na lojalitu členov jednotlivých republikánskych frakcií nielen voči svojmu prezidentovi, ale aj voči Starej dobrej strane ako celku. Trump tak demonštroval, že si rôznymi pákami stále dokáže zaistiť kontrolu prakticky nad celým straníckym organiznom, a to i v prípade veľmi sporných otázok.

Osudové dilemy

Kľúčový význam v tom, či sa Trumpova dominancia nad Republikánskou stranou posilní alebo, naopak, oslabí, budú mať o necelého 1,5 roka voľby do oboch komôr Kongresu. V čase rastúcej nespokojnosti americkej verejnosti, obzvlášť z vládnych ekonomických politík, si mnohí republikáni uvedomujú, že budú čoskoro stáť pred osudovou „Sofiinou voľbou“.

Každý z kandidátov bude musieť urobiť vlastné rozhodnutie, či bude kandidovať ako protrumpovský kandidát s jeho podporou, či sa rozhodne voči prezidentovi nejako vymedziť. Od toho môže závisieť znovuzvolenie mnohých kongresmanov a senátorov GOP vo voľbách 3. novembra 2026.

„Pomaly sa dvíha vlna odporu, hoci nie otvoreného. Existujú však indície, že rastie odhodlanie medzi niektorými republikánskymi zákonodarcami postaviť sa snahám Trumpa o neobmedzené autoritárske vládnutie,“ domnieva sa analytik Pehe z Newyorskej univerzity. Či sa tento opatrný odpor pred voľbami rozvinie v širší trend, ktorý povedie k oslabeniu dominancie MAGA v Republikánskej strane, zatiaľ nikto nedokáže predvídať.

S ručením obmedzeným

Trumpovo víťazstvo pri presadení „veľkého krásneho zákona“, rovnako ako dlhodobý posun republikánskeho voličstva k radikálnejšiemu konzervativizmu, by skôr nasvedčovalo opaku. Jeho nepochybnú radosť však musí kaliť skutočnosť, že asi už definitívne prišiel o Muska ako jedného zo svojich hlavných spojencov. Jeho nová strana Trumpa asi vážnejšie nemôže ohroziť. Ich roztržka však jasne ukazuje, že prezident nemá automaticky garantovanú ani podporu svojich najbližších spolupracovníkov, ktorí mu zvyčajne neasistujú len z úprimnej hlbokej lásky.

„Aj samotné hnutie MAGA má viac vrstiev, či už sú to kresťanskí nacionalisti, populisti alebo ľudia zo Silicon Valley a z ďalších odvetví biznisu,“ uviedol pre HN odborník na USA Jan Beneš z Ostravskej univerzity. Jednotlivé kliky medzi sebou tvrdo bojujú o to, ktorá získa najväčší dosah na prezidenta a dosiahne naplnenie svojich cieľov. „Mocní ľudia budú chcieť v Trumpovom okolí a administratíve zostať, pokiaľ im to bude dávať zmysel a prinášať finančný a vplyvový profit. Niektorí si možno po roku či dvoch vyhodnotia, že im to už stačilo,“ konštatuje amerikanista.