Slovenskí sudcovia sa zapojili do európskeho prieskumu ohľadom nezávislosti sudcov, dosiahli priemerné skóre
Slovenskí sudcovia v anonymnom prieskume nezávislosti súdov organizovanom Európskou sieťou súdnych rád dosiahli na škále od 0 do 10, kde 10 znamená najvyššiu možnú mieru nezávislosti, skóre 8,4, pričom priemer v prieskume bol 8,5 bodu. Pri osobnej nezávislosti sudcov Slovensko dosiahlo 9,3 bodu, pričom priemer v rámci Európskej siete súdnych rád bol 9,1. Správa pochádza z webu Súdnej rady, ktorá je členom Európskej siete súdnych rád.
Z prieskumu, na ktorom sa zúčastnilo 19 136 sudcov, vyplýva, že sudcovia vo všeobecnosti považujú súdnictvo vo svojej krajine za nezávislé. Na desaťstupňovej škále sudcovia hodnotia nezávislosť sudcov vo svojej krajine v priemere na úrovni 5,9 až 9,8 bodu. Najnižšiu úroveň vykázal prieskum na Ukrajine (5,9), nasledovala Čierna Hora (6,8), Maďarsko (7,0), Bulharsko a Bosna a Hercegovina (obe 7,1).
Svoju vlastnú nezávislosť zhodnotili respondenti ešte vyššie, a to medzi 6,8 a 9,9 bodu. Len málo sudcov zaznamenalo nevhodný tlak za účelom ovplyvňovania svojich rozhodnutí. Sudcovia hodnotili nezávislosť súdnych rád vo vlastnej krajine v priemere od 3,4 do 9,7 bodu.
Predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová uviedla, že je dôležité, aby európske inštitúcie mali spätnú väzbu priamo od sudcov členských štátov.
„Výsledky prieskumu sú významným ukazovateľom vnímania nezávislosti celého súdneho systému priamo sudcami, ako aj podkladom pre ďalšiu spoluprácu v rámci celej Európy na niekoľko rokov s cieľom zlepšiť postavenie sudcov a ich rešpekt nielen v očiach verejnosti, ale aj zo strany ostatných štátnych mocí a médií,“ povedala.
Sudcov sa podľa nej pýtali aj na nevhodný vplyv médií na ich rozhodovanie za posledné tri roky. „Priemer v rámci Európskej siete súdnych rád je 19 percent, pričom slovenskí sudcovia pociťujú tento fenomén až v 47 percentách, viac mala len Ukrajina – 48 percent a Chorvátsko – 51 percent. Čo sa týka sociálnych sietí, sudcovia zo Slovenska pociťujú nevhodný vplyv v 34 percentách, pričom priemer v rámci Európskej siete súdnych rád je 12 percent. Viac má len Ukrajina – 40 percent,“ uzavrela Kosová.