Lídri Arménska a Azerbajdžanu rokovali o odstránení rozporov

Arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev dnes v Abú Zabí rokovali o existujúcich rozporoch medzi oboma štátmi, uviedol dnes portál BBC News s odvolaním sa na azerbajdžanskú agentúru APA.

Sporné body siahajú od prekážok brániacich podpisu mierovej dohody medzi oboma štátmi až po otvorenie pozemného spojenia medzi azerbajdžanskou exklávou Nachičevan a Azerbajdžanom cez arménske územie.

Išlo o prvé priame rozhovory od marca, keď sa obe strany dohodli na texte mierovej dohody, ale odvtedy bol pokrok sporadický a pomalý, napísala agentúra Reuters. Ani dnešné rokovanie nevnieslo viac jasna do otázky, kedy by mierová dohoda mohla byť podpísaná, poznamenala agentúra AP.

Rokovanie medzi štyrmi očami

Nový impulz k rokovaniam dala roztržka Baku s Moskvou, ale aj podpora čo najrýchlejšiemu zmiereniu medzi Arménskom a Azerbajdžanom zo strany Turecka a USA. Rusko teraz na mierový proces prestalo mať vplyv, aj keď po dlhú dobu bolo medzi Baku a Jerevanom v prostredníckej úlohe, poznamenala BBC.

Obaja politici rokovali tak medzi štyrmi očami, ako aj za účasti ministrov zahraničia a poradcov.

Obaja lídri prisľúbili pokračovať v práci na citlivých otázkach, ako je vymedzenie hraníc. V spoločnom vyhlásení obe krajiny potvrdili záväzok viesť bilaterálne rokovania a pokračovať v opatreniach budovajúcich dôveru medzi oboma štátmi, znepriatelenými po štyri desaťročia.

"Aj bez konkrétnych vyhlásení vyzerá ako dôležitý krok už samotná skutočnosť, že sa stretli a prerokovali kľúčové otázky," myslí si expertka na arménsko-azerbajdžanský konflikt o Náhorný Karabach Olesja Vartanjanová.

Osudový moment

Provládne médiá v oboch krajinách informovali o schôdzke ako o osudovom momente v dejinách regiónu a tiež písali o deštruktívnych silách, ktoré sa údajne pokúšajú prerušiť mierový proces. Tým podľa BBC mali na mysli Moskvu. Ruské ministerstvo zahraničných vecí oficiálne podporuje normalizáciu vzťahov medzi oboma krajinami na južnom Kaukaze.

Vo svojich vyhláseniach ministerstva zahraničných vecí oboch krajín uviedla, že Pašinjan a Alijev prerokovali témy zahŕňajúce vymedzenie spoločnej tisíc kilometrov dlhej hranice a dohodli sa na pokračovaní dialógu na rôznych úrovniach.

Pašinjan vlani uviedol, že Arménsko potrebuje rýchlo vytýčiť hranice s Azerbajdžanom, aby sa vyvarovala nového kola nepriateľstva. Mnoho obyvateľov arménskeho pohraničia sa ale stavia proti vymedzeniu hranice a pokladajú to za snahu Azerbajdžanu zmocniť sa územia, ktoré pokladajú za vlastné, poznamenala AP.

Pripomenula vlaňajšie demonštrácie v Jerevane proti Pašinjanovmu rozhodnutiu vrátiť Baku pohraničnú dedinu. Demonštranti vyzývali premiéra na odstúpenie.

Vysokopostavený zdroj z azerbajdžanskej vlády uviedol, že rozhovory prebehli vo "veľmi konštruktívnej atmosfére".

Arménsko uviedlo, že sa strany dohodli na pokračovaní rozhovorov na bilaterálnej úrovni a že dialóg bol zameraný na výsledky.

K prielomu nedošlo

Mierová dohoda by mohla podľa Reuters viesť k premene regiónu, ktorý susedí s Ruskom, Európou, Tureckom a Iránom a ktorý je pretkaný ropovodmi a plynovodmi, ale ktorý je rozervaný uzavretými hranicami a dlhodobými konfliktmi.

Arménsko a Azerbajdžan, ktoré v roku 1991 získali rozpadom Sovietskeho zväzu nezávislosť, sú v spore od konca 80. rokov, keď sa Náhorný Karabach – azerbajdžanský región s prevažne arménskym obyvateľstvom – s podporou Arménska odtrhol od Azerbajdžanu. V roku 2023 Azerbajdžan znovu získal Karabach, čo viedlo k úteku asi 100-tisíc etnických Arménov do Arménska.

Obe strany uviedli, že chcú podpísať zmluvu o formálnom ukončení konfliktu. Niektoré otázky, vrátane požiadavky Azerbajdžanu, aby Arménsko zmenilo svoju ústavu a odstránilo z nej nepriamy odkaz na Karabach, doteraz neboli vyriešené, dodal Reuters.

Stretnutie podľa BBC tiež ukázalo, že spoločné želanie vymaniť sa zo sféry vplyvu Moskvy nestačí na preškrtnutie desiatok rokov nepriateľstva medzi oboma štátmi a nedôvery medzi oboma lídrami, ktorí ešte nedávno bojovali jeden proti druhému.

Napriek zbližovaniu stanovísk nedošlo k prielomu v ani jednej otázke, ani nebol oznámený dátum a miesto podpisu mierovej dohody.