Tisíce obyvateľov Bosny si pripomenuli obete genocídy v Srebrenici
Tisíce obyvateľov Bosny sa dnes zišli na cintoríne neďaleko Srebrenice, aby si pripomenuli 30. výročie dobytia tejto enklávy, ktorá bola vyhlásená bezpečnou zónou OSN. Následne bosnianskosrbské jednotky zmasakrovali až 8000 moslimských mužov a chlapcov. Informovala o tom dnes agentúra Reuters.
Asi 1000 obetí najhoršieho zverstva, aké bolo v Európe spáchané od druhej svetovej vojny, stále ešte nebolo nájdených. Rodiny, ktorým sa podarilo nájsť pozostatky svojich blízkych, sa čoraz častejšie musia uspokojiť s tým, že pochovajú napríklad len pár nájdených kostí, aby im dali miesto posledného odpočinku.
Dnes majú byť pri smútočnej ceremónii uložené do krajiny čiastočné pozostatky siedmich obetí, ktoré pribudnú k 6750 mŕtvym, ktorí už tam boli pochovaní.
Preživší, príbuzní a oficiálni činitelia dnes prechádzali okolo radov bielych náhrobných kameňov. Niektorí sa modlili a plakali na hroboch, iní sedeli nepohnuto s hlavou v dlaniach. "Cítim nezmierny smútok a bolesť za všetkých tých ľudí," povedala agentúre Reuters žena z mesta Goražde.
Masaker sa odohral po tom, čo Srebrenicu, ktorú OSN vyhlásila ako bezpečnú oblasť pre civilistov vo vojne v Bosne po rozpade federálnej Juhoslávie, obsadili nacionalistické sily bosnianskych Srbov.
Kým ženy sa rozhodli uchýliť do areálu OSN, muži sa snažili utiecť cez neďaleké lesy, kde bola väčšina z nich dopadená. Niektorí boli okamžite zastrelení, iní boli zahnaní do škôl alebo skladov, kde boli v nasledujúcich dňoch zabití. Telá boli naháňané do jám a po mesiacoch vykopané a rozptýlené v menších hroboch v snahe zločin zakryť.
Generál Ratko Mladić, ktorý jednotkám velil, bol spolu so srbským politickým vodcom Radovanom Karadžičom odsúdený tribunálom OSN v Haagu za genocídu.
Valné zhromaždenie OSN vlani vyhlásilo 11. júl medzinárodným dňom pamiatky genocídy v Srebrenici. Mnohé krajiny tento rok organizujú spomienkové akcie.