Slovenskí europoslanci chcú dohodu s USA, varujú pred obchodnou vojnou
Poslanci Európskeho parlamentu počas tohtotýždňovej plenárky v Štrasburgu spolu so zástupcami Rady EÚ a Európskej komisie hodnotili stav obchodných vzťahov a prebiehajúce rokovania o clách medzi EÚ a USA. K téme sa pre TASR vyjadrili slovenskí europoslanci z viacerých politických frakcií.
Clá môžu tvrdo zasiahnuť slovenský export áut
Ľubica Karvašová (RE/PS) pripomenula, že dohoda medzi EÚ a USA mala byť uzavretá do 9. júla, no Američania posunuli tento termín do 1. augusta.
Dovtedy sú pozastavené nové „recipročné“ clá až do výšky 50 percent a pokračujú rokovania o rámcovej dohode, ktorých výsledok je neistý.
„Možná rámcová dohoda bude kombináciou zvýšených ciel a výnimiek pre vybrané sektory. No aj 10-percentné clo na európsky export je pre nás zlou správou. Pre Slovensko je situácia mimoriadne vážna. Náš export do USA tvoria z vyše 90 percent autá a automobilový sektor u nás tvorí vyše 13 percent hrubého domáceho produktu a desiatky tisíc pracovných miest,“ uviedla.
Kriticky vníma, že vláda SR na to nereaguje, neprináša riešenia, keď ide o hrozbu pre slovenské automobilky a ekonomiku, hoci keď bol zvolený Donald Trump, slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) ho v USA verejne vychválil.
„EÚ musí byť pripravená konať. Ak rokovania stroskotajú, musí aktivovať oba balíky odvetných opatrení a využiť obchodné nástroje na obranu európskeho priemyslu. Musíme trvať na férových pravidlách, ale pripraviť sa na obchodné konflikty,“ vysvetlila.
To znamená aj nové obchodné dohody s partnermi, ako sú India, Mercosur či Japonsko, a posilnenie vnútorného trhu odstránením byrokratických bariér.
Podpora domácich výrobcov ako stratégia obrany
Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) tvrdí, že Trumpovu obchodnú vojnu podporujú bežní Američania, lebo medzinárodný obchod neprináša spravodlivé zisky pracujúcim ľuďom a ich rodinám, a to ani v Európe.
„Popri vyjednávaniach musíme začať systematicky podporovať výrobu i spotrebu u nás, doma. Ak EÚ predstavuje najbohatší trh na svete, musia z toho profitovať naši producenti a pracujúci a ich rodiny, naši seniori či zdravotne znevýhodnení,“ odkázal.
Dodal, že treba podporiť kupovanie domácich výrobkov a služieb propagáciou, výchovou zákazníkov či pravidlami verejného obstarávania. Ale každé jedno takto minuté euro musí byť spojené so sociálnymi a s environmentálnymi požiadavkami.
Nesmie prispievať k väčším korporátnym ziskom, ale k lepším pracovným podmienkam, vyšším platom pracujúcich, väčším daňovým príjmom od bohatých firiem a k účinnejšej ochrane životného prostredia.
„Stačí, aby europarlament a vlády členských krajín zmenili pravidlá tak, aby ekonomika prinášala úžitok ľuďom, nielen korporáciám. Dá sa to, ale treba chcieť, nielen o tom rozprávať,“ povedal.
Výzva na jednotný postup a ochranu európskych záujmov
Miriam Lexmann (EPP/KDH) spresnila, že USA sú najväčším partnerom EÚ, a to nielen v otázkach obchodu, a že transatlantické vzťahy sú základom našej vzájomnej prosperity a bezpečnosti.
Clá, ktoré boli americkou administratívou predstavené, považuje za test týchto vzťahov.
„Musíme s USA hľadať spoločný jazyk, ktorý pomôže obom stranám. Aj Európa musí viac prispievať do pevného transatlantického zväzku,“ uviedla Lexmann.
„Tlačím na Európsku komisiu, aby bola viac otvorená počas vyjednávaní počúvať protistranu a navrhovať v rámci obchodnej dohody spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu, ako je ochrana pred obchodnými hrozbami zo strany Číny,“ vysvetlila ďalej.
„Patrí sem taktiež zaistenie prístupu ku kritickým nerastným surovinám, ochrana súkromných dát, hlavne genomických dát, ale aj zamedzenie nemorálneho používania otrockej ľudskej práce na oslabenie našej konkurencieschopnosti,“ dodala.
Verí, že rokovania o obchodnej dohode budú úspešné, lebo prípadná eskalácia vzťahov by poškodila obe strany a najmä európskych a amerických občanov.