Odpovede na záhady: Naozaj existuje fialová farba? Ako viete čítať slová bez samohlások?

Svet je zaplavený fialovou farbou – kvetmi levandule, ametystovými drahokamami, slivkami, baklažánmi a fialovými cisárskymi motýľmi. Ak sa však bližšie pozriete na viditeľnú časť elektromagnetického spektra, všimnete si, že fialová (ktorá sa líši od modrastých odtieňov fialovej a indiga) chýba.

Je to preto, že fialovú farbu môže vytvárať náš mozog; existuje len vďaka tomu, ako mozog spracováva farby. Znamená to teda, že fialová v skutočnosti neexistuje? Nie nevyhnutne. Odpoveď spočíva v ohromujúcom spôsobe, akým náš mozog vníma a kombinuje rôzne vlnové dĺžky vo viditeľnom svetelnom spektre.

Odpovede na záhady: Aké je najbezpečnejšie sedadlo v lietadle? Sú psy a mačky múdrejšie ako bábätká?

Môžu za to čapíky

„Povedal by som, že žiadna farba v skutočnosti neexistuje,“ povedal Zab Johnson, výkonný riaditeľ a vedúci pracovník Wharton Neuroscience Initiative na University of Pennsylvania. „Je to všetko proces nášho nervového mechanizmu a to je zároveň krása aj zložitosť celej veci.“

Všetky farby začínajú svetlom. Keď slnečné žiarenie dopadne na Zem, je prítomný široký rozsah vlnových dĺžok. Existujú dlhé vlnové dĺžky, ako sú infračervené lúče a rádiové vlny, a kratšie, vysokoenergetické vlnové dĺžky, ako sú röntgenové lúče a ultrafialové lúče, ktoré sú škodlivé pre naše telo, povedal Johnson pre Live Science.

Smerom k stredu elektromagnetického spektra leží viditeľné svetlo – svetlo, ktoré vidí náš mozog – ktoré predstavuje len asi 0,0035 percenta elektromagnetického spektra. To je to, čo vnímame ako farby dúhy. Na jednom konci spektra sú dlhšie vlnové dĺžky, ktoré vnímame ako červenú, a na druhom konci sú kratšie vlnové dĺžky, ktoré vnímame ako indigovú a fialovú.

Naše vnímanie farieb zahŕňa špecializované receptory v zadnej časti očných buliev, nazývané čapíky, ktoré detekujú viditeľné svetlo. Ľudské oko má tri...