Rusko je už voči sankciám imúnne, povedal Putinov hovorca o Trumpovej hrozbe
Západ uvalil sankcie na Rusko najprv po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym na jar 2014 a ešte viac po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022.
"Už dosť dlho žijeme pod obrovským množstvom sankcií, ale naše hospodárstvo funguje. Prirodzene sme si v tomto smere vytvorili určitú imunitu," povedal Peskov podľa štátnej agentúry TASS.
O deň skôr hovorca uviedol, že Kremeľ vzal na vedomie Trumpove výroky, že z 50 na desať až 12 dní skráti lehotu, ktorú dal predtým Rusku na nájdenie dohody o ukončení vojny proti Ukrajine, a to pod hrozbou sankcií proti Moskve a proti odberateľom ruských surovín.
Moskva hovorí o pokračovaní operácie
"Vzali sme na vedomie vyhlásenie prezidenta Trumpa. Pokračuje špeciálna vojenská operácia a my naďalej zostávame oddaní mierovému procesu urovnania konfliktu okolo Ukrajiny a zaistenia našich záujmov počas tohto urovnania," povedal Peskov novinárom.
"Chcel by som sa vyhnúť nejakému hodnoteniu. Opakujem, že vyhlásenia prezidenta Trumpa sme vzali na vedomie," odpovedal podľa agentúry Interfax na otázku ohľadom Trumpovho výroku, že už nemá záujem ďalej hovoriť s prezidentom Vladimirom Putinom.
Normalizácia vzťahov viazne
Schôdzka oboch prezidentov nie je podľa hovorcu Kremľa na programe a neplánuje sa. Peskov tiež pripustil, že sa proces normalizácie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom spomalil a prešľapuje na mieste: na pokrok sú potrebné podnety z oboch strán, povedal Peskov.
"Stanovím novú lehotu, odo dneška asi desať alebo 12 dní," povedal Trump v pondelok na otázku novinárov. "Nie je dôvod čakať... my jednoducho nevidíme žiadny pokrok," dodal. Zároveň spomenul aj zavedenie sekundárnych sankcií, ak Moskva neuzavrie dohodu o mieri.
Za špeciálnu vojenskú operáciu Moskva označuje vojnu proti Ukrajine, ktorú rozpútal Putin vo februári 2022 svojím rozkazom k vpádu do susednej krajiny.
Najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny si už podľa rôznych zdrojov vyžiadal stovky tisíc mŕtvych medzi vojakmi na oboch stranách. Zahynuli tiež tisíce civilistov, vrátane žien a detí, v drvivej väčšine ide o Ukrajincov.
Rusko podľa odhadov okupuje asi pätinu ukrajinského územia vrátane Krymu, ktorý anektovalo na jar 2014. Nepodarilo sa mu ale zvrhnúť prozápadnú vládu v Kyjeve a zlomiť odpor Ukrajiny, ktorá sa za podpory Západu štvrtým rokom bráni ruskej agresii.