Sklamanie pramení z prehnaných očakávaní, reagoval Putin na Trumpovo ultimátum
Ak je niekto sklamaný z doterajších výsledkov mierových rusko-ukrajinských rokovaní, pramení to z prehnaných očakávaní. Podľa tlačových agentúr to pri dnešnom stretnutí s bieloruským vodcom Alexandrom Lukašenkom vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.
Týždeň pred uplynutím ultimáta, ktoré dal americký prezident Donald Trump na dohodu o ukončení vojny na Ukrajine pod hrozbou zavedenia sankcií proti Moskve a jej spojencom, nenaznačil Putin žiadnu zmenu ruského postoja, uviedla agentúra Reuters.
Na Putinovo vyhlásenie reagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý na sieti X zopakoval, že je pripravený sa s Putinom stretnúť.
Ukrajina sa chce posunúť
Zelenskyj dodal, že Ukrajina sa chce posunúť ďalej od iba vyhlásení a technických stretnutí na nižšej úrovni, informoval Reuters. "Ak sa objavia signály skutočnej ochoty ukončiť dôstojne vojnu a nastoliť skutočne trvalý mier, potom Ukrajina znovu potvrdzuje svoju pripravenosť stretnúť sa kedykoľvek na najvyššej úrovni," napísal ukrajinský prezident.
Dodal, že o možnom samite lídrov oboch krajín rokoval s britským premiérom Keirom Starmerom. "Preberali sme našu spoluprácu s americkými partnermi, predovšetkým potom koordináciu krokov s prezidentom (Donaldom) Trumpom a možné formáty mierových rokovaní na úrovni najvyšších predstaviteľov," uviedol Zelenskyj na sieti X.
Britský premiér a ukrajinský prezident dnes uvítali nový termín, ktorý dal Trump Rusku, aby pokročilo v snahe o ukončenie viac ako tri roky trvajúcej vojny. Po telefonáte Starmera sa Zelenským o tom informovala hovorkyňa britského premiéra, podľa ktorej sa obaja vysokí predstavitelia zhodli, že Rusko je jedinou prekážkou mieru.
Putin v Bielorusku dal najavo, že stále platia ciele a podmienky, ktoré formuloval vlani v júni. Vtedy požadoval, aby Ukrajina stiahla svoje vojská zo štyroch ukrajinských oblastí - Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej, ktoré Rusko čiastočne okupuje, a aby sa Kyjev zaviazal, že zostane mimo vojenských spojenectiev a nezariadi si jadrové zbrane, uviedla ruská redakcia BBC.
Predtým Ukrajina jeho požiadavky odmietla ako ultimátum.
Rokovania nepriniesli prielom
Počas troch kôl priamych rokovaní v Istanbule sa obe znepriatelené strany dohodli na výmenách zajatcov. "Hodnotím to vcelku pozitívne. Ako tiež inak ako kladne by bolo možné hodnotiť to, že sa stovky ľudí vracajú do vlasti?" povedal Putin novinárom podľa agentúry Interfax.
Doterajšie rozhovory ale zatiaľ neviedli k uzavretiu prímeria ani k akémukoľvek prielomu pokiaľ ide o ukončenie vojny, ktorú Putin rozpútal vo februári 2022 svojím rozkazom ku vpádu ruských vojsk do susednej krajiny.
A napriek ultimátam od amerického prezidenta, ktorý žiada ukončenie vojny, ruské vzdušné útoky, ktorých terčom sa často stávajú civilné objekty, v poslednom čase silnejú.
Putin podľa Reuters vyhlásil, že dúfa v pokračovanie mierových rozhovorov a že pracovné skupiny by mohli prerokovať možné kompromisy. Zároveň ale zdôraznil, že ruské ciele vo vojne zostávajú nezmenené.
Rokovania by sa podľa Putina mali konať "bez kamier a v pokojnej atmosfére", zatiaľ čo - ako vyhlásil - ruskí vojaci útočia na Ukrajinu pozdĺž celej frontovej línie a dynamika bojov sa vyvíja v prospech Ruska.
Putin zjavne narážal na tvrdenia ruského ministerstva obrany, ktoré vo štvrtok oznámilo, že ruské vojská po 16 mesiacoch bojov plne ovládli strategicky dôležité mesto Časiv Jar na východe Ukrajiny. Toto tvrdenie ukrajinská armáda vzápätí poprela.
Ruský prezident tiež ohlásil začatie sériovej výroby rakiet Orešnik a ich dodávky ruským ozbrojeným silám. Orešnik je nová ruská zbraň so šiestimi hlavicami, ktorá môže dosahovať rýchlosť vyše 13-tisíc kilometrov za hodinu a možno ju len ťažko zachytiť bežnými radarmi. Rusko ju prvýkrát použilo vlani pri útoku na Dnipre.