Rozhodnutie libanonskej vlády odzbrojiť Hizballáh je hriechom, tvrdí hnutie a hovorí o americkom diktáte
Rozhodnutie libanonskej vlády zbaviť hnutie odporu proti Izraelu zbraní je veľkým hriechom, uviedlo dnes vo vyhlásení šiitské militantné hnutie Hizballáh, ktorého sa utorkové rozhodnutie vlády odzbrojiť do konca tohto roka neštátne ozbrojené skupiny týka predovšetkým.
Tento krok je podľa Hizballáhu dôsledkom amerického diktátu, poškodzuje suverenitu Libanonu a uvoľní ruky Izraelu k akciám proti Libanonu. Hnutie preto bude rozhodnutie vlády ignorovať, píše portál stanice Al-Manár, ktorá je s Hizballáhom spätá.
Odovzdanie zbraní
"K tomuto rozhodnutiu preto budeme pristupovať, akoby neexistovalo," cituje stanica z vyhlásenia. Líder hnutia Naím Kásim už v utorok povedal, že odmieta rokovať o odovzdaní zbraní, kým trvá izraelská agresia.
Libanonský prezident Joseph Aún, ktorý pred svojím zvolením do úradu v januári pôsobil ako šéf libanonskej armády, a premiér Naváf Salám sa snažia využiť výrazné oslabenie Hizballáhu v dôsledku konfliktu s Izraelom na presadenie štátneho monopolu na držanie zbraní.
Libanonské vedenie čelí tlaku USA a Izraela, aby tento proces urýchlene začalo, a zároveň tlaku Hizballáhu a jeho politických spojencov, ktorí sa proti odzbrojeniu zásadne stavajú.
Dlhoročný spojenec Hizballáhu a jeho dôležitý dodávateľ zbraní Irán dnes uviedol, že posledné slovo ohľadom prípadného odovzdania zbraní bude mať šiitské hnutie.
Konflikt s Izraelom
"Na diaľku (Hizballáh) podporujeme, ale nezasahujeme do jeho rozhodnutia," uviedol iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí. Podľa neho sa libanonskému hnutiu darí obnovovať svoje kapacity po vlne izraelských úderov z minulého roka.
Dlhoročný konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom sa vyostril 8. októbra 2023. Hizballáh vtedy začal ostreľovať sever Izraela v snahe podporiť palestínske teroristické hnutie Hamas, ktorého ozbrojenci deň predtým zaútočili na juh Izraela.
Konflikt eskaloval vlani v septembri, izraelská armáda odvtedy podnikala na libanonské územie početné letecké údery a vlani 1. októbra začala pozemnú inváziu do južného Libanonu.
Izrael zabil veľkú časť vedenia hnutia vrátane dlhoročného vodcu Hasana Nasralláha a obmedzil bojové a operačné možnosti hnutia. Pri izraelských úderoch zahynulo v priebehu konfliktu podľa novembrových údajov libanonského ministerstva zdravotníctva 3820 osôb.
Boje utlmila až dohoda o prímerí uzavretá v novembri, ktorá mala zabezpečiť postupné stiahnutie izraelskej armády z libanonského územia a koniec vojenskej prítomnosti Hizballáhu v južnom Libanone. Izraelská armáda ale v južnom Libanone ďalej zostáva v piatich oblastiach, ktoré považuje za strategické, a opakovane podniká letecké údery v rôznych častiach krajiny.
Izraelské letectvo tiež pravidelne v rôznych častiach krajiny vykonáva vzdušné údery proti cieľom, ktoré sú podľa neho späté s Hizballáhom.