Rattaj reaguje na Tarabov návrh zonácie: Sme za prísnu, ale adresnú ochranu prírody
Prevádzkovateľ najväčších lyžiarskych stredísk na Slovensku je za prísnu, avšak adresnú ochranu prírody. Predseda predstavenstva spoločnosti Tatry Mountain Resorts Igor Rattaj to uviedol v súvislosti s predložením návrhu zonácie Tatranského národného parku zo strany Ministerstva životného prostredia.
Zjazdovky s najnižím stupňom ochrany
Podľa nového návrhu by mali byť zjazdovky preradené do D zóny, teda nižšieho stupňa ochrany. Zároveň odmietol vyjadrenia niektorých politikov, ktorí envirorezort obvinili z prípravy skrytej privatizácie a dali ju do súvisu s pôsobením spoločnosti v horských strediskách Vysoké Tatry a Jasná.
„Prevádzkujeme strediská na svojich vlastných pozemkoch v TANAP-e a Národnom parku Nízke Tatry, ako aj na pozemkoch prenajatých od štátu a urbárov. Máme dlhodobé nájomné zmluvy. Žiadna privatizácia sa nekoná, nič nejdeme kupovať. Uvedomujem si, že nájom za zjazdovky, ktorý platíme TANAP-u, je pre národný park existenčne dôležitý, pretože mu platíme toľko, ako mu na prevádzku prispieva štát,“ vysvetlil Rattaj.
Taktiež ubezpečil, že za žiadnych okolností nechcú ohroziť funkčnosť národného parku skupovaním pozemkov. Podotkol, že aj v ich záujme je fungujúci NP so zonáciou a s jasnými pravidlami bez výnimiek.
Rattaj skonštatoval, že biotop na zjazdovkách a na tatranskom sídlisku nie je rovnako výnimočný ako v najvzácnejších územiach.
„Ak by bol jediným záväzným a rozhodujúcim kritériom pre zaradenie územia zjazdoviek stav biotopov, ako o tom píše zákon a nie populistické kampane niektorých politikov, v D zóne by boli už dávno. Sme za prísnu, ale adresnú ochranu prírody,“ pripomenul.
Podľa zákona o ochrane prírody sa zóna D ustanovuje na časti územia NP so zastavanými plochami alebo s plochami významne pozmenenými činnosťou človeka, ktoré sú určené na trvalé využívanie človekom.
Rattaj tvrdí, že ponechanie zjazdoviek v C zóne, kde je v princípe zakázaná akákoľvek ľudská činnosť a povoliť sa môže len vo forme výnimky, by zapríčinilo, že každý projekt by závisel od nálady kompetentných, „čo je veľmi subjektívne a navyše vytvára priestor pre korupciu“.
Strediská cestovného ruchu (CR) v D zóne pritom podľa Rattaja na Slovensku sú. Ide napríklad o NP Veľká Fatra či stredisko Donovaly v Nízkych Tatrách.
„V Českej republike v Krkonošskom národnom parku sú strediská CR buď v ochrannom pásme, alebo v tzv. vnútornom ochrannom pásme - Harrachov a Špindlerův Mlýn,“ doplnil a upozornil, že aj zóna D je stále pod reálnym dohľadom ochrany prírody.
Pri potenciálnej investícii je nutné skúmanie vplyvov na životné prostredie a súhlasy orgánov ochrany prírody sú potrebné aj pri takých veciach, ako sú inštalácie informačných tabúľ, lyžiarskych bránok či pasenie väčšieho množstva zveri. Na zjazdovkách žiadna bežná výstavba nie je možná.
Chýbajúca zonácia komplikuje život obciam aj rozvoju cestovného ruchu
Rattaj na záver dodal, že situácia s „nekonečným naťahovaním“ prijatia zonácie už pred šiestimi rokmi spojila zástupcov obcí a CR na území TANAP-u. Tí dlhodobo upozorňujú na problém 20 rokov chýbajúcej zonácie, čo komplikuje každodenný život obyvateľov horských sídiel a bráni rozumnému rozvoju CR.
TANAP by mal mať podľa nového návrhu zonácie, ktorý MŽP predložilo príslušnému okresnému úradu, 50 percent v najprísnejšie chránenej zóne. V piatom stupni ochrany by boli Veľká a Malá Studená dolina, Tichá, Kôprová, Bielovodská aj Javorová dolina, Zadné a Predné Meďodoly a Belianske Tatry a takisto niektoré doliny v Západných Tatrách.
V najprísnejšej zóne ostávajú aj prírodné rezervácie, ktoré tam boli predtým. Zonácia sa nedotkne turistickej infraštruktúry a zachová sa v plnej miere. V Belianskych Tatrách by mali vzniknúť aj nové turistické trasy.