Úrady v Egypte ukázali nové archeologické nálezy z vôd zálivu pri Alexandrii. Potápači našli štyri predmety
Egyptské úrady vo štvrtok po prvýkrát za takmer 25 rokov prezentovali archeologické nálezy, ktoré sa našli na dne zálivu Abú Kír pri prístavnom meste Alexandria. Potápači vyniesli na súš celkovo štyri predmety, zvyšok rozsiahlych nálezov zostane naďalej na dne Stredozemného mora. Správa pochádza z agentúr DPA a AFP.
Medzi vynesenými nálezmi je 2,17 metra dlhá žulová socha bez hlavy a nôh, ktorá podľa odborníkov pochádza z neskorého obdobia starého Egypta alebo z éry Ptolemaiovcov. V pôvodnej podobe bola vysoká približne päť metrov.
Zvyšky stavieb
Na dne mora boli objavené zvyšky stavieb z vápenca, kde sa mohli konať bohoslužby, obytné priestory a obchodné alebo priemyselné stavby. Nachádzajú sa tam aj nádrže na vodu a rybníky vytesané do skaly.
Ďalšími pozoruhodnými nálezmi sú sochy kráľov a sfingy z predrímskej éry vrátane čiastočne zachovanej sfingy s kartušou obsahujúcou meno Ramzesa II., jedného z najslávnejších a najdlhšie vládnucich egyptských faraónov.
Na mieste 125 metrov dlhého doku, ktorý slúžil ako prístav pre malé lode až do byzantského obdobia, sa našli pozostatky obchodnej lode, kamenné kotvy a prístavný žeriav z ptolemaiovského a rímskeho obdobia.
Ide o prvé objavy tohto druhu od roku 2001, povedal agentúre DPA predseda Najvyššej rady pre starožitnosti Muhammad Ismáíl Chálid. Uskutočnili sa v rámci projektu skúmajúceho od roku 2023 oblasť okolo potopeného mesta Hérakleion, ktorého ruiny v roku 2000 objavil francúzsky podmorský archeológ Franck Goddio. Predpokladá sa, že mesto bolo zaplavené v druhom storočí pred Kristom po tom, ako séria zemetrasení narušila nánosy, na ktorých bolo postavené.
Námorný obchod
Héraklion ležiaci pri ústí Nílu kontroloval všetok námorný obchod v Egypte predtým, ako Alexander Veľký v roku 331 n. l. nechal postaviť po ňom pomenované mesto Alexandria.
„Pod vodou je toho veľa, ale to, čo dokážeme vytiahnuť, je obmedzené,“ povedal egyptský minister cestovného ruchu a pamiatok Šaríf Fathí. „Zvyšok zostane súčasťou nášho potopeného dedičstva,“ dodal.
Egypt sa čoraz viac zameriava na rozširovanie cestovného ruchu. Jeho príjmy by malo zvýšiť dlho očakávané otvorenie Veľkého egyptského múzea pri pyramídach v Gíze neďaleko Káhiry, ktoré je naplánované na 1. novembra.
Ako pripomína AFP, Alexandriu, druhé najväčšie mesto Egypta, by mohol paradoxne postihnúť osud Hérakleionu alebo neďalekého, takisto potopeného mesta Kanopus. Pôda pod Alexandriou totiž každý rok klesne o viac ako tri milimetre a podľa OSN aj podľa najlepšieho scenára bude do roku 2050 tretina mesta pod vodou alebo neobývateľná.