Rusko a Čína požiadali Bezpečnostnú radu OSN o odloženie sankcií na Irán. Platiť začnú už v sobotu
Rusko a Čína požiadali Bezpečnostnú radu OSN, aby v piatok hlasovala o návrhu rezolúcie, ktorá by o šesť mesiacov oddialila plánované obnovenie sankcií proti Iránu.
Podľa agentúry Reuters to uviedli diplomatické zdroje. Pozastavené sankcie voči Iránu kvôli jeho jadrovému programu majú začať znovu platiť v sobotu 27. septembra.
Opätovné uloženie sankcií
Británia, Francúzsko a Nemecko, takzvaná skupina E3, začali 28. augusta 30-dňový proces vedúci k opätovnému uloženiu pozastavených sankcií OSN na Irán, keďže Teherán podľa tejto trojice krajín nedodržiava záväzky ohľadom medzinárodnej kontroly svojho jadrového programu vyplývajúce z dohody z roku 2015. Bezpečnostná rada OSN potom minulý piatok zamietla návrh, ktorý zmrazenie sankcií predlžoval.
Európske mocnosti Iránu na konci augusta ponúkli, že obnovenie sankcií odložia až o šesť mesiacov, aby poskytli priestor na rokovania o dlhodobej dohode za predpokladu, že Irán opätovne povolí prístup inšpektorov OSN do svojich jadrových zariadení, vyrieši obavy ohľadom svojich zásob obohateného uránu a začne rokovania so Spojenými štátmi. Teherán tieto podmienky označil za nerealistické.
Iránsky prezident Masúd Pezeškján v stredu pred Valným zhromaždením OSN vyhlásil, že Irán nemá v úmysle vyvinúť jadrovú zbraň.
Európsku skupinu obvinil, že začala podľa neho nezákonný proces obnovenia medzinárodných sankcií voči Iránu "na príkaz Spojených štátov amerických". Diplomati dnes podľa Reuters uviedli, že bez dohody medzi Iránom a Európanmi sú vyhliadky na odvrátenie sankcií mizivé.
Dodávky zbraní
Pozastavené sankcie podľa agentúry AP počítajú so zákazom dodávok zbraní do Iránu, zákazom výroby jadrových zariadení, obmedzením balistického programu, zmrazením majetku a cestovnými obmedzeniami.
Rezolúcia v 15-člennej Bezpečnostnej rade OSN vyžaduje aspoň deväť hlasov za a žiadne veto zo strany stálych členov, teda Veľkej Británie, Francúzska, USA, Ruska alebo Číny.
Irán v roku 2015 podpísal so Spojenými štátmi, EÚ, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou dohodu, známu pod skratkou JCPOA, v ktorej súhlasil s kontrolami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vo svojich jadrových zariadeniach.
Dohovor mal spomaliť iránsky jadrový program a zabezpečiť jeho medzinárodnú kontrolu výmenou za zrušenie protiiránskych sankcií.
Po odstúpení USA od dohody v prvom prezidentskom období Donalda Trumpa v roku 2018 a opätovnom uvalení amerických sankcií na Irán prestal Teherán dohodu dodržiavať. Začal obohacovať urán na 60 percent čistoty a obmedzil inšpekcie MAAE.