Slovenskí europoslanci sa v otázke o uvoľnení ruských aktív pre Ukrajinu nezhodujú
V utorok 21. októbra poslanci Európskeho parlamentu debatovali o iniciatíve na uvoľnenie 185 miliárd eur z aktív Ruskej centrálnej banky, ktoré sú zmrazené na území EÚ, v prospech Ukrajiny. K tejto téme sa pre TASR vyjadrili viacerí slovenskí europoslanci.
Lucia Yar (RE/PS) odkázala, že za vojnové škody musí platiť ten, ktorý ich spôsobil. Zároveň vyjadrila nádej, že k schéme, ktorú pripravila Európska komisia, sa pripojí aj Slovensko, lebo premiér Robert Fico to sľúbil ukrajinskej premiérke Julii Svyrydenkovej počas ich nedávneho stretnutia v Košiciach, keď si s ňou pripíjal na mier.
„Je dôležité, že EÚ našla spôsob, ako nevyužívať len úroky, ale aj aktíva. Zdá sa, že máme na to spôsob a právnickú terminológiu, a čím menej výnimiek bude, tým viac peňazí budeme vedieť poskytnúť Ukrajine,“ uviedla.
Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer-SD) tvrdí, že nejde o dobrý návrh, ohrozuje ekonomické záujmy EÚ a je nebezpečný v tom, že porušuje medzinárodné právo, na čo podľa nej v minulosti upozornil aj bývalý šéf diplomacie EÚ Josep Borrel.
Pripomenula, že Belgicko, kde sídli firma Euroclear, ktorá viaže okolo 185 miliárd eur zmrazených ruských aktív, veľmi nechce, aby sa na tieto peniaze siahalo, hoci aj v tej podobe, že EK má nimi ručiť za pôžičku, ktorú chce poskytnúť Kyjevu.
„Je to destabilizácia finančného systému, destabilizácia dôvery voči EÚ ako hráčovi, ktorý dokáže chrániť vklady iných krajín na jej území,“ vysvetlila.
Myslí si, že to môže viesť k odlivu zahraničného kapitálu z bánk EÚ a takisto k tomu, že ak Rusko zažaluje Belgicko a medzinárodnú arbitráž Belgicko prehrá, Belgičania budú chcieť pomoc od celej EÚ, čo znamená ďalšie zadlžovanie Únie. „Ak niekto chce financovať vojnu na Ukrajine, nech to robí zo svojho národného rozpočtu, ale nie z peňazí EÚ,“ povedala.
Miriam Lexmann (EPP/KDH) skonštatovala, že z pohľadu spravodlivosti je férové, že ak Rusko vedie vojnu voči Ukrajine, tak jeho aktíva z európskych bánk by sa mali použiť na pomoc Ukrajine.
„Hľadala sa taká právna cesta, aby nebolo možné jej napadnutie zo strany Ruska, a teda vznik škôd na strane EÚ. Našlo sa takéto riešenie,“ opísala situáciu, keď Európska centrálna banka chce poskytnúť Ukrajine pôžičku, pričom zmrazené ruské aktíva budú ako istina, záruka za túto pôžičku, a Ukrajinci ju začnú splácať až po skončení vojny, keď Rusko zaplatí Kyjevu vojnové reparácie.
„Tú pôžičku nebude poskytovať EÚ, ale jej centrálna banka, a nebude to mať priamy dosah na obyvateľov Únie,“ odkázala.
Ľubica Karvašová (RE/PS) spresnila, že EP bol od začiatku pri debatách, či zmraziť ruské aktíva v európskych bankách, najmä v Belgicku, či využívať výnosy z týchto aktív v prospech Ukrajiny a teraz, či využiť samotné aktíva Ruskej centrálnej banky.
„Ten ďalší krok je, ako reálne využiť tieto zdroje a poskytnúť ich Ukrajine, napríklad vo forme pôžičky, ako navrhuje nemecký kancelár Friedrich Merz, aby mohla prebiehať obnova ukrajinskej ekonomiky,“ opísala situáciu.
To je podľa nej dôležité aj preto, lebo USA nemajú jasnú pozíciu v otázke podpory Ukrajiny. Preto je dôležité, aby práve EÚ svojmu susedovi prejavila maximálnu podporu a solidaritu, pričom Belgicko musí dostať záruky, že nebude jedinou krajinou, ktorá nesie riziko tohto nového mechanizmu.