V Lotyšsku odhalili brloh kyberzločinu. Vznikli milióny falošných webových účtov
Spoločná akcia policajných zložiek niekoľkých európskych krajín rozprášila v Lotyšsku skupinu kybernetických zločincov. Tá okrem iného umožňovala zriaďovanie falošných účtov na sociálnych sieťach a komunikačných platformách, ktoré následne používali páchatelia kybernetickej kriminality, pričom zakrývali svoju skutočnú identitu.
Ťažkoodenci sa ostrým hákom prebúrali do zamknutých sklenených dverí, za ktorými sa skrýval brloh kyberzločincov. Zhotovené zábery ukazujú hromady papierových krabičiek, plastových vreciek a káblov, plné regály a desiatky svietiacich monitorov.
Páchatelia sedia spútaní na stoličkách alebo ležia na podlahe. Pomocou tisícov počítačov sprostredkovávali podvody v 80 krajinách a napáchali škodu za milióny eur.
Počas operácie s krycím názvom „SIMCARTEL“ zadržala polícia 10. októbra v Lotyšsku piatich kyberkriminálnikov lotyšského občianstva a dvoch ďalších podozrivých. Z prevádzky vyradila päť serverov a zaistila 1 200 SIM boxov spolu so 40-tisíc aktívnymi SIM kartami. Skutočný rozsah siete sa stále odhaľuje, na základe nelegálnych služieb poskytovaných podozrivými bolo vytvorených viac ako 49 miliónov online účtov.
Vyšetrovatelia z Rakúska, Estónska a Lotyšska spolu so svojimi kolegami z Europolu a Eurojustu dokázali tejto zločineckej sieti priradiť viac ako 1 700 jednotlivých prípadov kybernetického podvodu v Rakúsku a 1 500 v Lotyšsku, pričom celková škoda predstavovala niekoľko miliónov eur. Finančná strata v samotnom Rakúsku dosahuje približne 4,5 milióna eur a v Lotyšsku 420-tisíc eur.
„Teraz rozbitá zločinecká sieť vynaložila veľké úsilie, aby svojim zločineckým klientom poskytla požadované služby. Patril k nim profesionálny dizajn a vzhľad jej webovej stránky, ktorú počas akcie odstránili orgány činné v trestnom konaní,“ uviedol Europol.
Phishingové a smishingové útoky spustené používateľmi lotyšskej služby boli často navrhnuté tak, aby od obetí ukradli heslá, bankové údaje alebo údaje o platobných kartách. Vo vysokej miere využívali napríklad investičné podvody - obete lákali na výhodné investície veľkého množstva peňazí, alebo sa cez správy vydávali za potomkov obete, ktorí oznamujú rodičovi, že majú nové telefónne číslo a s panikou požadujú okamžitú platbu.
V iných prípadoch boli telefónne čísla použité na vykonanie podvodu, pri ktorom sa zločinci skutočne vydávali za policajtov. „Páchatelia sa vydávali za policajtov s falošnými preukazmi a osobne vyberali peniaze od obetí,“ uviedol Europol.