Nigérijskému laureátovi Nobelovej ceny za literatúru anulovali vízum do USA. Je veľkým kritikom Trumpa
Nigérijský spisovateľ a dramatik Wole Soyinka - prvý africký laureát Nobelovej ceny za literatúru a veľký kritik prezidenta USA Donalda Trumpa - v utorok oznámil, že konzulát Spojených štátov v Lagose mu zrušil vízum. Informovala o tom agentúra AFP.
Začiatkom tohto roka Soyinka uviedol, že americký konzulát v Lagose ho predvolal na pohovor vo veci obnovenia jeho víz. Spisovateľ mal predtým v Spojených štátoch povolenie na trvalý pobyt, ale v roku 2016, po prvom zvolení Trumpa za prezidenta USA, svoju zelenú kartu zničil.
Podľa listu z konzulátu sa jeho úradníci v zdôvodnení svojho rozhodnutia odvolali na nariadenie ministerstva zahraničných vecí USA, ktoré umožňuje „zrušenie neprisťahovaleckých víz kedykoľvek podľa vlastného uváženia“.
Soyinka (91) na tlačovej konferencii v Lagose v reakcii na to vyhlásil: „Chcem ubezpečiť konzulát... že som veľmi spokojný so zrušením svojho víza.“ Zavtipkoval, že ide o „dosť zvláštny ľúbostný list od veľvyslanectva.“ Každej organizácii, ktorá by ho chcela pozvať do Spojených štátov, Soyinka odporučil, aby s ním ani „nestrácala čas“. „Nemám vízum. Mám zákaz vstupu,“ pripomenul.
Tento nigérijský dramatik a spisovateľ učil a získal ocenenia na významných amerických univerzitách vrátane Harvardovej a Cornellovej.
Predčasom Soyinka prirovnal Trumpa k ugandskému diktátorovi Idimu Aminovi. „Amin bol mužom medzinárodného formátu, štátnikom, takže keď som prirovnával Donalda Trumpa k Idimu Aminovi, myslel som si, že mu robím kompliment,“ povedal nositeľ Nobelovej ceny za literatúru. „Správa sa ako diktátor, mal by byť na to hrdý,“ povedal nigérijský autor.
Generál Idi Amin, prezývaný aj „Mäsiar Ugandy“, ktorý sa v roku 1971 samozvane vyhlásil za hlavu štátu, bol v roku 1979 zvrhnutý po období represií, smrti 300-tisíc až 500-tisíc Ugandčanov a vyhostení celej indickej a pakistanskej komunity. Utiekol do Líbye a potom do Saudskej Arábie, kde v roku 2003 zomrel.
Trumpova administratíva urobila zo zrušenia víz kľúčovú súčasť svojho zásahu proti imigrácii, pričom sa zameriava najmä na študentov, ktorí sa otvorene vyjadrujú k právam Palestínčanov.
Wole Soyinka je autorom približne 60 divadelných hier, mnohých básní, esejí, kritických štúdií, autobiografických príbehov, ako aj troch románov. Väčšina jeho umeleckých diel je zameraná politicky. Je trvalým stúpencom nigérijskej demokracie.
Stelesňoval generáciu černošských anglicky píšucich spisovateľov, ktorí sa od 60. rokov 20. storočia dištancovali od konceptu „négritude“ - hnutia, ktoré pred 2. svetovou vojnou spustili frankofónni spisovatelia ako Aimé Césaire z Martiniku a Léopold Sédar Senghor zo Senegalu. Wole Soyinka uprednostňoval myšlienku „tigritude“.
Kým „négritude“ zdôrazňovala hrdosť na čiernu identitu a africké korene v opozícii voči kolonializmu, „tigritude“ symbolizuje aktívnu, sebavedomú africkú identitu, ktorá sa nepotrebuje verbálne potvrdzovať, ale prejavuje sa skutkami.