ANALÝZA: Zvrhávanie režimov ide Amerike skvele, ale z toho, čo príde potom, prepadá
Najskôr to vyzeralo len ako razia na šéfa drogového gangu, ktorý sa zhodou okolností z vodiča autobusu vyšvihol na prezidenta svojej krajiny, ale potom sa z toho vykľula stará známa zmena režimu. To isté, s čím si Amerika spálila prsty v Iraku, Afganistane alebo Líbyi.
Donald Trump hovoril, že túto prskajúcu petardu do ruky nikdy nevezme, a už ju drží tiež. Poprel sám seba a je pravdepodobné, že na ňu stavil celú svoju kapitolu v dejepise.
Bývalý šéf MI6 o dôsledkoch Trumpových krokov vo VenezueleTá akcia však bola v každom prípade impozantná. Ale to bolo dobytie Iraku a Afganistanu tiež.
Lenže oproti nim Venezuela prebehla ako guľový blesk. Pár nočných zábleskov a Američania si priamo z postele vytiahli prezidenta krajiny, s ktorým potom odleteli do New Yorku. Tam Nicolás Maduro vyliezol v papučiach, čiapke a teplákoch, stihol popriať šťastný nový rok a skončil v brooklynskej väznici.
Len skutočná superveľmoc sa môže púšťať do takých akcií pripomínajúcich nonšalantnú ľahkosť, s ktorou Briti medzi kriketom a popoludňajším čajom menili maharadžu a náčelníkov vo svojom impériu. Na Zanzibare zvrhli paľbou z krížnikov za 38 minút sultána, ktorý im nevyhovoval.
Vo Venezuele to možno trvalo ešte kratšiu dobu, pretože chlapci z Delta Force sa vo svojej práci tradične vyznajú.
Bol to oslnivý moment americkej sily, skoro až námet pre šoubiznis. Ale čím dlhšie sa na to človek poz...
Zostáva vám 85% na dočítanie.