Izraelské a americké údery zasiahli petrochemický areál, tvrdí Irán
Izraelské a americké údery dnes zasiahli petrochemický areál v provincii Chúzestán na západe Iránu. Uviedli to podľa agentúr iránske oficiálne médiá. Podľa nich je pravdepodobné, že úder na mieste niekoho zabil či zranil.
Jeden človek zomrel po dopade strely pri areáli jadrovej elektrárne Búšehr, uviedla agentúra Tasním a miestne úrady. Izrael a Spojené štáty útočia na Irán od 28. februára, niektoré údery zasiahli aj energetické zariadenia, za čo Irán pohrozil ostrou odvetou.
Petrochemický areál sa nachádza v meste Bandar Máhšahr, ktoré je dôležitým prístavom na prepravu ropy a ropných produktov. Prístav leží na pobreží Perzského zálivu. Podľa iránskej agentúry ISNA je veľká pravdepodobnosť, že údery spôsobili na mieste obete. Iránske médiá informujú o silných explóziách v areáli.
Podľa agentúry Tasním úder nezasiahol hlavnú budovu areálu jadrovej elektrárne Búšehr, ktorá tak nemusela zastaviť svoju výrobu. Podľa iránskych úradov je zabitým strážcom areálu jadrovej elektrárne a poškodená bola podporná budova, uviedla agentúra AP.
Americký prezident Donald Trump minulý týždeň uviedol, že nechal pozastaviť údery na elektrárne do pondelka 6. apríla kvôli rokovaniam s Iránom. Tie sú podľa piatkovej správy denníka The Wall Street Journal na mŕtvom bode.
Energetické infraštruktúry sa stávajú cieľom úderov ako Spojených štátov a Izraela, tak iránskej odvety, ktorá zasahuje aj okolité arabské krajiny. Irán útoky odôvodňuje tým, že sú vedené naň údery zo základní v týchto štátoch.
Útoky na lode znížili podľa OSN o 95 percent lodnú prepravu v Hormuzskom prielive, ktorý je na kľúčovej trase pre prepravu zemného plynu a ropy z Perzského zálivu.
O situácii v Hormuzskom prielive nebude ani dnes hlasovať Bezpečnostná rada OSN, uvádza agentúra Reuters. Pôvodne tak mala urobiť v piatok. Hlasovanie o rezolúcii by sa mohlo uskutočniť na budúci týždeň.
Text pripravuje Bahrajn a posledný návrh obsahoval zmienku o nasadení "všetkých potrebných obranných prostriedkov" na umožnenie plavby civilných nákladných lodí. Takáto zmienka by mohla znamenať povolenie aj vojenského zásahu na ochranu lodí, čo odmieta napríklad Čína, ktorá má právo veta.