Maďarsko neuspelo s odvolaním proti verdiktu o porušení práv menšín vo voľbách
Maďarská vláda neuspela s odvolaním proti verdiktu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), podľa ktorého časť maďarského volebného systému upravujúca voľby v prípade voličov z radov národnostných menšín porušuje Európsky dohovor o ľudských právach. Verdikt vynesený súdom sídliacim v Štrasburgu vlani 10. novembra tak nadobudol právoplatnosť. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na piatkovú správu portálu hvg.hu.
Maďarský parlament bude 23. mája hlasovať o zmene pravidiel procesu volieb, avšak aktuálny balík zmien nezahŕňa prepísanie volebného systému súvisiaceho s národnostnými menšinami, k čomu uvedený rozsudok ESĽP zaväzuje maďarskú vládu, píše hvg.hu.
Päťčlenný senát ESĽP rozhodol 3. apríla tohto roka o zamietnutí odvolania, ktoré maďarské ministerstvo spravodlivosti predložilo vo februári.
Porušené právo na tajné voľby
Senát v pôvodnom verdikte skonštatoval, že súčasný maďarský volebný zákon nezabezpečuje dostatočne "slobodné vyjadrenie názoru ľudu pri voľbe zákonodarného orgánu".
Príslušníci 13 národnostných menšín v Maďarsku mali v parlamentných voľbách 3. apríla 2022 možnosť tretíkrát voliť svojho zástupcu.
Menšinoví voliči v Maďarsku majú podľa ESĽP možnosť rozhodnúť sa, či chcú voliť z celoštátnej straníckej listiny alebo z kandidátky národnostných menšín. Tí, ktorí chcú hlasovať za národnú listinu, sa musia vzdať voľby zo straníckej listiny. V prípade, že si zvolia možnosť voľby z kandidátky národnostných menšín, musia sa osobitne zaregistrovať.
Súd maďarskému volebnému systému ďalej vytýka, že takouto povinnou registráciou je porušené právo na tajné voľby.
Málo slovenských voličov
Menšinová kandidátka je uzavretým zoznamom, ktorý neposkytuje možnosť skutočného prejavu vôle voličov a podľa verdiktu súdu zásadným obmedzením práva je aj skutočnosť, že z 13 maďarských menšín má 11 nízky počet príslušníkov, ktorý v zmysle aktuálne platného volebného zákona nemá ani len matematickú šancu získať plnoprávny poslanecký mandát, ale iba mandát takzvaného parlamentného hovorcu.
Parlamentný hovorca Slovákov Anton Paulik pred vlaňajšími aprílovými parlamentnými voľbami v rozhovore pre TASR uviedol, že na získanie plnoprávneho poslaneckého mandátu by Slováci potrebovali mať zaregistrovaných zhruba 30-tisíc voličov, čo nie je možné, pretože slovenská komunita ani podľa štatistiky toľko členov nemá.
Ak by parlamentní hovorcovia národnostných menšín neboli v parlamente, tak by sa neriešili aktuálne problémy financovania menšinových samospráv, pretože štátne dotácie sa poskytujú na základe ich aktivít v predchádzajúcom roku, spresnil Paulik.