Slovensko reaguje na nové európske štandardy. Steelka vytvorila špeciálny tím, na vlne sú aj banky
Stovky slovenských firiem majú od začiatku tohto roka povinnosť navyše. Podpísalo sa pod to rozhodnutie Európskej komisie ešte z leta 2023, keď schválila európske štandardy pre vykazovanie udržateľnosti. Platnosť nadobudli od začiatku januára. V praxi ide o súbor pravidiel, ktoré musia spoločnosti dodržiavať pri prípravách takzvaných ESG reportov.
Samotná skratka predstavuje environmentálne, sociálne a riadiace štandardy. Tie zohľadňujú podniky pri svojom fungovaní a zvažujú sa aj pri investovaní.
Kategória veľkých závodov, do ktorej v tomto prípade patrí asi 700 podnikateľských subjektov, tak bude musieť po prvý raz urobiť už v roku 2025. Tie ostatné majú pár rokov navyše. Pre ne táto povinnosť vstúpi do platnosti v roku 2027, pre oneskorencov bude možnosť odkladu o dva roky. Komisia však všetkým odporučila, aby so zavedením zmien príliš dlho neotáľali a nové reguly implementovali čo najrýchlejšie.
ESG iniciatíva musí prichádzať zhora
Zo slovenského podnikateľského prostredia však prichádzajú pozitívne správy. Prípravy na novinky prebiehajú pomerne rýchlo, pričom ESG témy stoja na pevných pilieroch, čo potvrdili aj spríkri počas utorkovej konferencie CFA Society Slovakia ESG Summit 2024, ktorý sa uskutočnil v priestoroch bratislavského hotela Radisson Blue Carlton.
Podľa ESG manažérky U. S. Steel Košice Márie Janočkovej sa však prichádzajúce zmeny netýkajú len samotného reportingu. „Ide aj o konkrétne činy jednotlivých subjektov a plánov, ktoré chcú v budúcnosti dosiahnuť. My sa na to intenzívne pripravujeme už dlhodobo,“ prezradila jedna z panelistiek. V Košiciach vytvorili pozíciu ESG manažéra asi pred dva a pol rokom. Neskôr k nej pribudol špeciálny tím, ktorého členovia sú rozdelení naprieč celou spoločnosťou.
„Prebieha však medzi nami intenzívna komunikácia. Prechádzame si jednotlivé iniciatívy a zameriavame sa na strategické ciele,“ dodala vzápätí. Janočková tiež priznala, že nedávny prechod oceliarní z amerických do japonských rúk celý proces mierne spomalil. Na druhej strane ho nezastavil a dekarbonizácia košickej huty je stále veľkou prioritou.
Diskutujúci sa tiež zhodli na tom, že podobné iniciatívy musia prichádzať zhora a ľudia, ktorí sa venujú udržateľnosti výroby, by mali byť priamo podriadení predstavenstvu firiem. „Proces býva efektívnejší vtedy, keď je manažovaný zhora. Zapracovanie tejto témy do štandardného fungovania procesov sa dá iba prostredníctvom riadených aktivít,“ uviedol prezident SFA Society Slovakia Marek Prokopec v nedávnom rozhovore pre HN. „Je tiež dôležité ESG témy zapracovať tak, aby boli v súlade s fungovaním spoločnosti, nie je predsa možné, aby rozbili celý jej biznis model,“ vysvetlil.
Dôležitá je príprava a získavanie dát
Pred našimi podnikmi tak stojí niekoľko výziev. Nové reporty o tom, ako sa samotné firmy správajú vo vzťahu k udržateľnosti, sa stanú komplexnými dokumentmi. Budú pokrývať procesy naprieč celým výrobným závodom, a to od riadiacich pracovníkov až po ľudí vo výrobe, taktiež budú hovoriť o množstve vypustených emisií, ale tiež o tom, ako recykluje odpad či narába s vodou.
Ján Dudáš, prevádzkový riaditeľ spoločnosti SmartHead, ktorá našim firmám pomáha implementovať nové pravidlá reportingu udržateľnosti počas konferencie poznamenal, že riaditelia budú musieť prekonať viacero dilem. „Musia si zvoliť cestu, ktorou sa vyberú. Môžu ísť do toho svojpomocne alebo si vyberú tretiu stranu. Či už to bude prvá alebo druhá možnosť, vždy si musia uvedomiť, čím všetkým si budú musieť v rámci tohto procesu prejsť,“ povedal.
Po prvotnom rozhodnutí nasleduje zber tvrdých ESG dát, a to na úrovni jednotlivých skupín či oddelení, potom ich hodnotenie nezávislou externým subjektom a tiež to, či report spĺňa všetky legislatívne požiadavky. Dobrou správou je aspoň to, že niektoré, často relevantné dáta, už fabriky vo svojich systémoch majú. Ide napríklad o údaje o zamestnancoch, z ktorých sa dá jednoducho vyčítať ich vek, percentuálne zastúpenie mužov a žien a podobne.
„Cieľom reportovania je vniesť do procesov jasnosť, ktorá by mala pomáhať investorom posúdiť, ako sa firme v tejto oblasti darí a aké riziká jej hrozia. Koncept je postavený na takzvanej dvojitej materialite. Organizácia musí reportovať, ako jej aktivity ovplyvňujú planétu a ľudí, a na druhej strane, ako je ona sama zraniteľná,“ odpovedal na jednu z otázok Prokopec v spomínanom rozhovore.
Úspech či neúspech závisí od nastavenia hláv
V konečnom dôsledku však budúci úspech alebo neúspech leží na pleciach členoch predstavenstva jednotlivých hráčov. Podľa diskutujúcich na konferencii musí prejsť firmami vlna „evanjelizácie“. „Tieto zmeny sa skrátka dotknú ich samotnej činnosti. Ak sú však mentálne nastavené tak, že sú ochotné akceptovať to, prispôsobia sa rýchlo. No ak sa niektoré z nich zablokujú, budú to považovať len za byrokraciu navyše, do biznisu ich budú implementovať len ťažko,“ uvažoval Dudáš.
Malí hráči majú pritom výhodu. Na všetko sa môžu vopred pripraviť, prípadne odpozorovať problémy od veľkých hráčov na trhu, a tak sa im vyhnúť, takpovediac „vychytať muchy“. „Vo svojom biznise môže získať značné benefity. Neskôr však už o výhody nepôjde, skôr pôjde o stratu náskoku,“ odkázal menším zástupcom nášho podnikateľského sveta Dudáš.
Na vlnu zmien sa pripravujú aj naši bankári
Biznismenov podporujú pri nastávajúcich zmenách aj finančníci, ktorí tieto témy berú rovnako vážne, ďalej ich etablujú a rozvíjajú. Aj samotné banky pociťujú, že o túto tému na Slovensku rastie záujem. A to nielen zo strany našich spoločností, ale aj zo strany bežných retailových klientov, u ktorých vidieť rastúci záujem o ESG investovanie. Ten síce spomaľuje vývoj na geopolitickej scéne, ktorý so sebou priniesol vojny, vysokú infláciu a ekonomické spomalenie, trend je však jasný.
„Záujem klientov stúpa, chcú vedieť viac. Pri týchto otázkach sa s nimi snažíme komunikovať a vysvetľovať im, čo presne to znamená,“ potvrdila ESG manažérka pre reporting a monitoring vo VÚB banke Katarína Havlíková. Aby naše finančné domy Slovákov v budúcnosti k „zeleným“ témam ešte viac pritiahli, zrejme budú potrebné rôzne benefity, zhodli sa spíkri.
Podľa manažéra udržateľnosti z Tatra banky Tomáša Kvašňovského ich však tie najväčšie slovenské finančné domy poskytujú už aj dnes. „Každý z vás už asi počul výraz zelená hypotéka. Na to, aby ste ju od bánk dostali, musíte mať energetický certifikát. Okrem toho vás za to dokáže aj odmeniť, napríklad odpustením poplatku za poskytnutie samotného úveru,“ ozrejmil stav zástupca tretieho najväčšieho hráča na našom trhu s tým, že obdobný princíp mnohí finančníci uplatňujú už aj pri spotrebiteľskom úvere.