Kaliňák tvrdí, že Ukrajina prepásla správny čas. Expert pre HN: Ruská reakcia je prefíkaná
Náš sused z východu sa 24. februára 2022 zobudil do krutého rána. Rusko pod vedením Vladimira Putina totiž zaútočilo na Ukrajinu zo všetkých strán. Putin vtedy vojnu označil za špeciálnu operáciu.
Odvtedy zomreli státisíce ľudí, medzi ktorými boli aj ženy a deti. Po nástupe Donalda Trumpa do funkcie prezidenta USA sa však čoraz hlasnejšie začalo hovoriť o mieri. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už aj súhlasil s prímerím na 30 dní, ktoré navrhli Spojené štáty. Rusko ale na to nepristúpilo a kladie si podmienky.
Minister obrany Robert Kaliňák pre TA3 uviedol, že USA mohli zakročiť oveľa skôr. Český generál vo výslužbe Andor Šándor následne komentoval jeho slová a vysvetlil, prečo podľa neho Rusko na prímerie neprístupilo.
Rusku situácia vyhovuje
Putin vyhlásil, že súhlasí s pozastavením bojov, ale len v prípade, ak to povedie k dlhodobému mieru. Súčasne Ukrajine predložil viacero požiadaviek, vrátane záväzku, že krajina sa nikdy nestane členom NATO, na jej území nebudú umiestnené zahraničné vojská a že všetky okupované oblasti spolu s Krymom zostanú súčasťou Ruska.
Zároveň sa pýtal, či USA a ďalšie krajiny budú počas prímeria pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine. Zelenskyj na to reagoval tvrdením, že Rusko sa usiluje o čo najväčšie predĺženie vojny.
Podľa Andora Šándora je ruská reakcia prefíkaná: „Povedali Američanom, že neodmietajú, ale... To môže znamenať naťahovanie času a ďalšie podmienky zo strany Rusov.“ Upozorňuje, že Rusko má na bojisku navrch a ukrajinská armáda čelí vážnym problémom.
„Rusi argumentujú tým, že Ukrajinci by 30 dní prímeria využili na preskupenie vojsk a posilnenie obrany, čo je síce pravda, ale rovnako to môžu urobiť aj oni. Z ich pohľadu teda nie je dôvod zastavovať sa, keď majú v konflikte navrch,“ dodáva Šándor.
Ukrajina sa bude zdráhať
Odborník tvrdí, že ruská požiadavka, aby Ukrajina nevstúpila do NATO, je už v podstate splnená. Ukrajinci však podľa neho budú čeliť veľkému problému s tým, že štyri okupované oblasti a Krym majú zostať súčasťou Ruska. Podmienky sú tvrdé a aj USA bude veľmi náročné presvedčiť Ukrajinu na ich prijatie.
„Rusko vo vojne vedie. Každý konflikt rozhoduje situácia na fronte. Za všetko budú niečo chcieť. Oni sú veľmi tvrdí vyjednávači,“ povedal Šándor. Zároveň však upozorňuje, že pri rokovaniach sa vždy predložia požiadavky, z ktorých sa dá ustúpiť: „Nebude to tak, že všetko, čo povedia Rusi, bude aj naplnené.“
Podľa experta chcú Spojené štáty urovnať vzťahy s Ruskom, pričom nejde len o situáciu na Ukrajine. „Ak budú mať USA na Ukrajine silné ekonomické záujmy a dosiahnu dohodu s Ruskom, neviem si predstaviť, že by tam došlo k vojne. USA nemajú Ukrajincom čo iné ponúknuť, aby dokázali pritlačiť Rusko k mieru,“ dodal.
Kaliňák zase zdôrazňuje, že je potrebné si ujasniť, či ide stále o konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, alebo už o európsko-americko-ruskú vojnu. Ak platí druhá možnosť, mier by sa podľa neho mohol vyjednať pomerne rýchlo.
Rovnaké možnosti mal už Biden
Minister obrany je presvedčený, že ak by sa rokovania o mieri začali už koncom roka 2022, keď Ukrajina získala späť Cherson a Charkov, mala by dnes oveľa lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Odvtedy sa však vojenská situácia vyvíja v prospech Ruska.
Podľa neho je zrejmé, že ak Trump dokázal za jeden a pol mesiaca zorganizovať diskusiu o mieri, rovnaké možnosti mal aj jeho predchodca Joe Biden: „Mohol urobiť tlak na Rusko a mohlo to byť už dávno.“
Šándor pripomína, že vtedy bola situácia iná. Tvrdí, že Biden sa snažil zabrániť akémukoľvek vyjednávaniu s Ruskom: „Keď Ukrajinci postúpili, boli v najlepšej pozícii rokovať. No ťažko mohli vyjednávať sami, pretože Rusko by na to nemuselo pristúpiť.“
Západ v tom čase vnímal úspechy ukrajinskej armády a veril, že môže vojnu vyhrať. Šándor však upozorňuje, že Putin v reakcii zmobilizoval 300-tisíc vojakov: „Dokázali Ukrajincov zastaviť a odvtedy Rusi postupujú kúsok po kúsku.“
Ak by sa vtedy začalo rokovať a do procesu by sa zapojili USA a európske krajiny, situácia Ukrajiny mohla byť oveľa priaznivejšia, najmä pokiaľ ide o územné otázky. „No hlavne by bolo o státisíce mŕtvych menej. To sa však už nedá vrátiť,“ dodáva Šándor.
