Záškoláctvo má vplyv na kvalitu budúceho života detí. Nedokážu ešte zhodnotiť výsledky, tvrdí Mikloško

Záškoláctvo je vážny problém, ktorý má vplyv na kvalitu budúceho života detí. Problémom je, že deti nie sú dostatočne zrelé na to, aby dokázali zhodnotiť dôsledky, zodpovednosť preto nesú dospelí. Uviedol to komisár pre deti Jozef Mikloško

V tejto súvislosti poukázal na údaje Centra vedecko-technických informácií, z ktorých vyplýva, že priemerný záškolák na základnej škole vymešká 72 hodín za školský rok, z toho 58 percent je neospravedlnených. Priemer na stredných školách je 89 hodín, z čoho 63 percent je neospravedlnených. S rodinným prostredím (napr. nezáujem rodičov) súvisí 42,3 percenta prípadov na ZŠ a 38,7 percenta prípadov na SŠ.

Obzvlášť náchylné na vyššiu absenciu sú podľa komisára deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, najmä z marginalizovaných rómskych komunít.

„Náš rozsiahly monitoring v obciach s marginalizovanými rómskymi komunitami jasne ukázal, že deti z týchto komunít vynechávajú aj tri až štyri mesiace za rok,“ priblížil Mikloško. Podľa neho je príčinou chýbajúca motivácia. „Najmä prostredie generačnej chudoby, ale ani kultúrne rozdiely nevytvárajú dopyt po vzdelávaní tak, ako to možno vnímame my,“ ozrejmil.

Nevyhnutná je podľa komisára spolupráca medzi školou a rodinou, ale takisto školou a úradmi práce aj sociálnymi, resp. terénnymi pracovníkmi, aby boli navzájom informovaní, kde je žiak, či má zdravotné problémy, aké je prostredie v rodine a podobne.

Toto dnes podľa Mikloška funguje nedostatočne a zároveň v tom spočíva komplexný prístup prevencie záškoláctva u detí z marginalizovaných rómskych komunít.