Trump: Lídri Arménska a Azerbajdžanu v piatok v USA podpíšu mierovú dohodu
Americký prezident Donald Trump v piatok prijme v Bielom dome arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva.
Plánované stretnutie Trump označil za historický mierový summit, ktorého cieľom je ukončiť desaťročia trvajúci konflikt medzi týmito dvoma juhokaukazskými štátmi. Informujú o tom agentúry AFP a AP.
Trump na svojej platforme Truth Social v noci na piatok napísal, že Pašinjan a Alijev sa k nemu „pridajú v Bielom dome na oficiálnu ceremóniu podpisu mierovej dohody“.
Arménsko a Azerbajdžan po rozpade Sovietskeho zväzu viedli viacero vojenských konfliktov o sporný, prevažne Arménmi obývaný azerbajdžanský región Náhorný Karabach.
Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane. O územie však prišli po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023, po ktorých všetci etnickí Arméni Náhorný Karabach opustili.
Obe krajiny viedli rokovania zamerané na zabezpečenie mierového riešenia, pričom naposledy rokovali v júli v Spojených arabských emirátoch. AFP konštatuje, že na rokovaniach nedošlo k žiadnemu prelomu.
„Tieto dva štáty boli dlhé roky vo vojne, ktorá si vyžiadala tisíce obetí na životoch,“ napísal americký prezident. „Mnohí lídri sa pokúšali ukončiť túto vojnu, bez úspechu, až doteraz, vďaka ‘TRUMPOVI‘,“ pokračoval. Dodal, že jeho vláda je dlhšiu dobu v kontakte s oboma stranami konfliktu.
Spojené štáty podľa šéfa Bieleho domu tiež podpíšu s predstaviteľmi Arménska a Azerbajdžanu bilaterálne dohody, aby „spoločne využili ekonomické príležitosti a plne tak otvorili potenciál regiónu južný Kaukaz“.
Agentúra Reuters vo štvrtok informovala, že stretnutie Alijeva a Pašinjana podľa očakávaní vyvrcholí podpisom rámcovej dohody, ktorá by mala viesť k mierovej zmluve medzi týmito dvoma znepriatelenými štátmi.
Súčasťou dohody bude aj zriadenie asi 32 kilometrov dlhého tranzitného koridoru cez južné Arménsko, ktorý prepojí Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan. Výhradným právom na rozvoj koridoru budú disponovať Spojené štáty.