Exprezident Schuster: Želám rodinám, aby sa na Vianoce nenechali rozdeliť politikou
Aktuálna parlamentná politika je omnoho konfrontačnejšia a agresívnejšia, ako bývala v minulosti. Keď sa v roku 1989 odovzdávala politická moc v Slovenskej národnej rade (SNR), komunisti, Verejnosť proti násiliu a KDH spolunažívali ľudskejšie a omnoho slušnejšie navzájom komunikovali, ako je to dnes v Národnej rade. V exkluzívnom rozhovore pre TASR TV to povedal bývalý predseda SNR a neskôr prvý, priamo volený prezident Rudolf Schuster.
Politické spôsoby sa podľa neho z parlamentu prenášajú do rodín a medzi ľudí, ktorí sa prestávajú navzájom počúvať a chápať. „Preto ani nechcem verejne vystupovať, lebo viem, že ak aj vyložím srdce na dlaň, určite naštvem tretinu ľudí,“ povedal.
Podľa exprezidenta je však dôležité, aby sa ľudia spolu rozprávali a dobrou šancou na rozhovory sú práve Vianoce. „Želám si, aby sme politiku neprenášali do rodín. Zdravé jadro, začiatok aj koniec je vždy v rodine,“ zdôraznil Schuster. „Želám všetkým rodinám, aby sa zmierili, aby našli spoločnú reč, aby si odpustili a nenechali sa viac toľko ovplyvňovať,“ dodal.
Hovorí, že keď prehral svoje druhé prezidentské voľby v roku 2004, v prvej chvíli cítil sklamanie. „Ale potom som bol veľmi rád aj moja manželka. Lebo nebyť tohto, si nikdy nenaplním moje detské sny o cestovaní,“ pripomenul cesty do Brazílie, na severný aj južný pól, ktoré zvečnil na fotografiách a vo svojich knihách.
„V nich môžem zachytiť aj politickú históriu a najmä moje milované Košice,“ konštatoval Schuster, ktorý bol ako možno jediný politik v novodobej slovenskej histórii primátorom veľkého krajského mesta za komunizmu v 80. rokoch, a potom bol opakovane zvolený do tejto funkcie v demokratických voľbách o dekádu neskôr.
„Od roku 2008, keď som stratil manželku, je to ťažšie. Chcel by som, aby rodín, čo strácajú svojich blízkych, bolo čo najmenej, aby boli čo najdlhšie spolu a aby si to užívali,“ konštatoval exprezident. „Čím som starší, a ja som už naozaj starý, 4. januára, ak Pán Boh dá, to bude 92 rokov, sa snažím, kým mi to myslí, kým mi to chodí a píše, si to užívať,“ povedal.
Aktuálne sa napríklad pokúša s využitím umelej inteligencie rekonštruovať záznamy zo sto rokov starých 35 mm filmových pásov, ktoré natočil jeho otec Alojz s bratmi na expedícii po Brazílii. „Výstrižky z toho filmu sa zachovali, sú tam po dva, po tri obrázky. Umelá inteligencia dnes umožňuje urobiť z troch obrázkov pätnásťsekundový pohyblivý film,“ vysvetľuje Schuster.
Má za sebou takmer šesťdesiat kníh, písal rozhlasové a televízne scenáre, venoval sa fotografovaniu aj hudbe. „Niekto už si robí srandu, že Schuster nepíše na počet strán, ale na kilá,“ povedal. V nových knihách sa snaží mapovať staré príbehy, napríklad boj proti využívaniu technológií poškodzujúcich zdravie ľudí vo Východoslovenských magnezitových závodoch v 80. rokoch minulého storočia.
Schuster založil v košickom múzeu galériu lietadiel, darov prezidentov a vlád. „Bola to utópia, ale naplnila sa. Dnes je tam 24 lietadiel. Jedno je pripravené, čo sa má vrátiť z Egypta. Moja Irenka by vedela povedať, ty už nič nesľubuj, lebo pri tom zomrieš. To je moja povaha, neexistuje sľub dať a neplniť,“ tvrdí exprezident.
Na základe dohody poslancov po 17. novembri 1989 sa stal prvým predsedom Slovenskej národnej rady po Nežnej revolúcii. „Asi som bol prijateľný. Keď sa na to pozerám spätne, neviem, odkiaľ som nabral toľko odvahy,“ spomína Schuster. Slovenské štátne symboly sa podľa neho po prvý raz schválili práve v tomto období, komisia profesora Planka začala práce na texte slovenskej ústavy. „Anton Hrnko je jeden z tých, ktorý tam tiež bol,“ spomína Schuster.
Pôvodne mal byť predsedom SNR len do marca 1990, opätovne ho však zvolili a funkciu vykonával až do prvých demokratických volieb.
Po nich nastúpil ako veľvyslanec v Kanade a neskôr bol opakovane zvolený za košického primátora. V roku 1998 sa s novozaloženou Stranou občianskeho porozumenia prebojoval až do Národnej rady (NR) SR a následne kandidoval v prvých priamych voľbách prezidenta. „Keď bolo po voľbách, SDĽ navrhlo, aby sme ešte raz zvolili prezidenta v parlamente. Hovorím, za takého prezidenta nepôjdem, keď nebude priamo volený,“ spomína Schuster.
Do prvého kola priamych prezidentských volieb vtedy okrem neho a Vladimíra Mečiara kandidoval aj prvý prezident novodobej Slovenskej republiky Michal Kováč, predseda SNS Ján Slota a Magda Vášáryová. V druhom kole volieb napokon Rudolf Schuster porazil Vladimíra Mečiara.
Aj ako prezident sa Schuster správal ako východoslovenský lokálpatriot a snažil sa medzinárodným návštevám predstavovať krásy tohto slovenského regiónu. Konštatuje, že sa narodil sa v Košiciach, detstvo prežil v Medzeve. „Nakoniec je celý môj život naplnený Košicami, ktoré som si veľmi obľúbil a snažil som sa pre ne niečo aj urobiť,“ uzavrel Schuster.