V krajine bezprávia na Západnom brehu Jordánu utekajú beduíni pred osadníkmi
Ahmad Kaabná sa zaprisahal, že zostane vo svojej zemi napriek všetkým. Ale keď sa sto metrov od neho udomácnili mladí izraelskí osadníci, nemal tento beduín inú možnosť než utiecť. Napísala o tom agentúra AFP.
Z dedinky uprostred okupovaného Západného brehu Jordánu už odišlo mnoho beduínov, ktorí boli donútení k úteku neustálym prenasledovaním zo strany židovských osadníkov. Dnes je malá dedina s domami z dreva a kovu prázdna.
„Je strašne ťažké opustiť miesto, kde ste žili 45 rokov, prakticky celý život,“ povedal Kaabná. So svojou rodinou teraz žije v provizórnom obydlí uprostred skalnatých kopcov okolo mesta Jericho. „Ale čo máme robiť? Oni sú silní, my slabí, nemáme nijakú moc,“ dodal.
Izrael okupuje toto palestínske územie od roku 1967. Medzi približne troma miliónmi Palestíncov tu žije viac než 500-tisíc Izraelčanov v osadách, ktorých zakladanie porušuje podľa Organizácie spojených národov (OSN) medzinárodné právo.
Od bezprecedentného útoku palestínskeho Hamásu z októbra 2023 útoky niektorých izraelských osadníkov voči miestnym zintenzívneli a sú stále početnejšie. Násilne sa správajú najmä tí osadníci, ktorí sa usadzujú na miestach palestínskeho územia, ktoré izraelská vláda vopred neschválila.
Od októbra 2023 muselo 3200 Palestíncov z beduínskych komunít opustiť svoje domovy, uvádza Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA). Október 2025 bol potom najnásilnejším mesiacom od merania násilia izraelských osadníkov, ktoré spustila OSN v roku 2006.
Útočníci sú však málokedy stíhaní, zistili mimovládne organizácie, ktoré tieto činy monitorujú. V novembri odsúdil izraelský premiér Benjamin Netanjahu správanie „hrstky extrémistov, ktorí nereprezentujú osadníkov z oblasti Judey a Samárie“.
Ahmad Kaabná a štyria jeho bratia s rodinami žijú teraz 13 kilometrov od ich dediny v kovových domoch, ktoré si sami postavili. „Bývame na miestach, kde sme nikdy predtým nežili. Je to ťažké,“ povzdychne si tento štyridsiatnik.
„Je to desivá situácia,“ rozpráva o každodennom obťažovaní zo strany Izraelčanov a o neustálom zabieraní palestínskeho územia osadníkmi. Nové osady označujú karavany a izraelské vlajky. „Celú noc kričia, hádžu kamene… V noci nás nenechajú vyspať a cez deň nám nedovolia sa voľne pohybovať,“ popísal, ako vyzerala situácia, keď ešte žil vo svojej dedine.
O pár týždňov neskôr sa pohybujú po opustenej dedine len aktivisti z neziskových organizácií a stará mačka. Povalujú sa tu detské bicykle a topánky, ktoré svedčia o úteku miestnych obyvateľov. „Sme tu, aby sme dohliadali na majetok miestnych ľudí, pretože opustené miesta osadníci často vykradnú,“ hovorí člen izraelsko-palestínskej organizácie Standing Together Sahar Kan-Tor.
V rovnakom čase je z miesta, kde stojí Sahar Kan-Tor, vidieť osadníkov, ako stavajú pred svojou základňou na kopci pohovku a stôl. „Využívajú všeobecný zmätok,“ povedal Kan-Tor. „V istom zmysle je to územie bezprávia. Samozrejme sú tu správne orgány, ale nijaké práva sa tu nedodržujú, alebo len výnimočne,“ dodal.
Osadníci konajú na Západnom brehu Jordánu podľa izraelských neziskových organizácií Peace Now a Kerem Navot s podporou izraelskej vlády a armády. Niektorí ministri izraelskej vlády sú sami osadníci, napríklad minister financií Becalel Smotrič, ktorý podporuje anexiu Západného brehu Jordánu.
Ku kolonizácii tohto územia dochádzalo za všetkých izraelských vlád, od ľavicových po pravicové, pod súčasným izraelským vedením sa však nelegálne obsadzovanie palestínskeho územia významne zintenzívnilo, a to najmä po útoku Hamásu na juhu Izraela v roku 2023.
Vo svojom novom dome na východ od Hasrúry sa Ahmad stále necíti v bezpečí. Osadníci sa aj tu pohybujú neďaleko od neho a jeho komunity a sledujú ich z kopca. „Prenasledujú nás všade,“ povedal.