Západné sankcie zasiahli Telegram. V Rusku spoločnosti zmrazili dlhopisy za pol miliardy dolárov
Dlhopisy prevádzkovateľa komunikačnej platformy Telegram v Rusku v hodnote pol miliardy dolárov boli zmrazené v rámci západných sankcií. S odvolaním sa na svoje zdroje to dnes napísal britský denník Financial Times. Podľa neho sa tak ukazuje, ako je Telegram stále voči Rusku finančne exponovaný, aj keď sa jeho spoluzakladateľ Pavol Durov snažil väzby na svoju vlasť prerušiť.
Spoločnosť v posledných rokoch spustila sériu emisie dlhopisov vrátane emisie v hodnote 1,7 miliardy dolárov vlani v máji, aby mohla odkúpiť súčasný dlh. Podľa ľudí oboznámených s rokovaniami Telegramu s investormi firma odkúpila väčšinu dlhopisov splatných v roku 2026.
Západné sankcie
Spoločnosť však podľa zdrojov FT uviedla, že kvôli západným sankciám boli v ruskom centrálnom depozitári cenných papierov zmrazené nesplatené dlhopisy za 500 miliónov dolárov.
Tieto zistenia zdôrazňujú, do akej miery Telegram zostáva vystavený ruskému kapitálu, pričom sankcie mu komplikujú splácanie dlhov a možnosti ich odkúpenia.
Európska únia, Spojené štáty a Británia zaviedli po ruskej vojenskej invázii na Ukrajinu z februára 2022 reštrikcie voči ruskému centrálnemu depozitáru cenných papierov, takže tam zostali zmrazené aktíva. Takýto krok potenciálne ovplyvňuje akúkoľvek západnú organizáciu s ruskými držiteľmi dlhopisov.
Zmrazenie aktív je však obzvlášť znepokojujúce pre spoluzakladateľa platformy Pavla Durova, ktorý sa v posledných rokoch snaží dištancovať od svojho rodného Ruska. Za konšpiračné teórie potom označuje špekulácie, že je zaviazaný Kremľu. Telegram sa k správe o FT o zmrazených dlhopisoch odmietol vyjadriť.
Durov práve skúma možnú primárnu verejnú ponuku akcií svojej spoločnosti. Tieto plány však zatiaľ boli odložené, pretože Durov čelí súdnemu konaniu vo Francúzsku. Durov spoluzaložil v roku 2006 platformu VKontakte, ktorá sa čoskoro stala v Rusku najpopulárnejšou sociálnou sieťou. Kvôli tomu dostal Durov prezývku ruský Mark Zuckerberg, podľa Američana, ktorý stál pri zrode celosvetovo populárnej sociálnej siete Facebook.
Miliardár Durov uviedol, že Rusko v roku 2014 opustil, pretože odmietol zdieľať dáta určitých ukrajinských užívateľov siete VK s ruskou bezpečnostnou agentúrou.
Tvrdí tiež, že pod nátlakom predal svoj podiel v sieti VK subjektom napojeným na Kremeľ. Približne v rovnakom čase založil platformu Telegram a neskôr skupinu premiestnil do Dubaja s argumentom, že sa zaviaže k slobode prejavu a že bude odolávať vládnemu zasahovaniu.
Zmrazený dlh
Spoločnosť držiteľom dlhopisov oznámila, že zmrazený dlh uhradí v čase splatnosti. Platobný agent a depozitár dlhopisov potom rozhodnú, či je možné platbu uskutočniť aj ruským držiteľom.
Na rozdiel od väčších amerických konkurentov, ako je Zuckerbergova spoločnosť Meta Platforms či spoločnosť X miliardára Elona Muska, má Telegram menej ako 100 zamestnancov na plný úväzok. Len nedávno začala firma generovať značné príjmy od miliardy svojich užívateľov prostredníctvom reklamy a predplatného.
K vlaňajšiemu 30. júnu mala platforma Telegram podľa predtým nezverejnených polročných správ 910 miliónov dolárov v kolónke peniaze a peňažné ekvivalenty. To bol nárast oproti sume 142 miliónov dolárov o rok skôr.
Durov má občianstvo Francúzska a Spojených arabských emirátov. V roku 2024 ho zadržali v Paríži, kde ho úrady začali vyšetrovať s zdôvodnením, že platforma Telegram dostatočne nebojuje proti závadnému obsahu. To sa podľa úradov týkalo aj trestných činov v súvislosti so zneužívaním detí. Durov akékoľvek previnenie v tejto veci odmietol.
Vlani Durov obvinil francúzsku spravodajskú službu, že sa ho cez sprostredkovateľa snažila presvedčiť k cenzúre niektorých hlasov pred parlamentnými voľbami v Moldavsku.
Tvrdí, že snahou Francúzov bolo, aby podporil moldavskú proeurópsku vládu. O to isté sa podľa Durova predtým pokúšal aj šéf francúzskej zahraničnej rozviedky DGSE, keď ho vyzýval, aby pred opakovanými prezidentskými voľbami v Rumunsku umlčal hlasy konzervatívnej časti tamojšej politickej scény.
Neauditované finančné výkazy podľa FT ukazujú, že aplikácia na zasielanie správ naďalej vykazuje rast tržieb, napriek pokračujúcej hrozbe kvôli súdnemu konaniu vo Francúzsku. Z výkazov vyplýva, že Telegram zvýšil v prvej polovici vlaňajška tržby medziročne o viac ako 65 percent na 870 miliónov dolárov.
Takmer tretina príjmov Telegramu – asi 300 miliónov dolárov – pochádzala z tzv. zmlúv o exkluzivite. Povahu týchto dohôd nebolo možné zistiť, ale podľa skorších správ z FT sa tieto dohody týkali toncoinu, čo je kryptomena, ktorá je s aplikáciou Telegram úzko spojená.