Protesty v Iráne už majú viac ako 500 obetí, Trump zvažuje plány možného útoku
Od začiatku protivládnych protestov v Iráne zomrelo najmenej najmenej 538 demonštrantov, vyše 10 600 bolo zadržaných uviedla mimovládna organizácia Iran Human Rights.
Iránska polícia medzitým oznámila, že strety s demonštrantami zosilneli a že pokračuje v zatýkaní.
Americké médiá uvádzajú, že prezident Donald Trump už má vojenské plány možného útoku na Irán, ale že sa ešte nerozhodol.
Organizácia uviedla, že zatiaľ zahynulo 490 demonštrantov a 48 členov bezpečnostných zložiek a je podľa nej pravdepodobné, že počet obetí ďalej porastie.
Kvôli prerušeniu internetového a medzinárodného telefonického spojenia, ktoré trvá už od štvrtka, je čoraz ťažšie odhadovať rozsah demonštrácií.
Panujú obavy, že teokratický režim využije informačného vákua na tvrdé potlačenie silnejúcich protestov. Odpojenie od internetu by podľa kritikov mohli bezpečnostné zložky zneužiť na krvavý zásah, ako sa to stalo pri protestoch v roku 2019, kedy boli zabité stovky ľudí.
Počet obetí súčasných protestov podľa organizácie Iran Human Rights (IHR) sídliacej v Osle vzrástol na 192. Podľa neoverených informácií ale môže byť obeťou niekoľko stoviek a podľa niektorých zdrojov aj cez 2 000, upozornila IHR. Ďalších viac ako 2 600 ľudí zadržala iránska polícia.
Iránsky policajný šéf v nedeľu v štátnej televízii vyhlásil, že miera konfrontácie s výtržníkmi, ako protestujúci nazval, v sobotu večer stúpla a že polícia zatkla niekoľko významných postáv zapojených do nepokojov.
„Značný podiel obetí majú na svedomí vycvičené a riadené osoby, nie bezpečnostné sily,“ uviedol bez ďalších podrobností, pokiaľ ide o počet či mená zatknutých.
Budeme počúvať ľudí, tvrdí prezident
"Iránski predstavitelia budú znepokojených ľudí počúvať, niektorí výtržníci sa ale snažia zničiť celú spoločnosť," povedal iránsky prezident Masúd Pezeškján v rozhovore, ktorý v nedeľu odvysielala štátna televízia.
"Ľudia by nemali dovoliť výtržníkom destabilizovať spoločnosť. Ľudia by mali dôverovať našej vôli nastoliť spravodlivosť," dodal s tým, že Spojené štáty a Izrael chcú nariaďovaním nepokojov v Iráne zasiať chaos a rozvrat, a jeho výzvu Iráncom, aby sa dištancovali od "výtržníkov".
Takéto výroky značia nápadné pritvrdenie postoja zo strany prezidenta, ktorý bol až doteraz považovaný za predstaviteľa umierneného a reformného krídla teokratického režimu, uviedla agentúra AP.
Štátna televízia ukázala provládne demonštrácie a videá údajných protestujúcich, ktorí strieľali na bezpečnostné zložky. Pološtátna tlačová agentúra Fars ukázala zábery z mesta Isfahán, na ktorých demonštranti strieľajú z dlhých zbraní, zapaľujú ohňa a hádžu zápalné bomby.
Z Iránu ale prichádzajú, pravdepodobne cez satelitné spojenie Starlink, aj videá natočené mobilnými telefónmi, ktoré overuje napríklad stanica BBC a ktoré ukazujú charakter protestov z pohľadu demonštrujúcich.
Bývalý korunný princ Rezá Pahlaví, syn posledného iránskeho šáha a predstaviteľ iránskej opozície, Iráncov z exilu vyzval, aby v nedeľu znovu vyšli do ulíc. Majú podľa neho obsadiť centrá miest a udržať ich.
Vyzval ich tiež, aby niesli pôvodnú iránsku vlajku s levom a slnkom namiesto tej súčasnej so štyrmi polmesiacami a čepeľou meča.
Iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí už skôr naznačil, že režim napriek varovaniu zo strany Spojených štátov tvrdo zasiahne.
Najvyšší štátny prokurátor Mohammed Movahedí Ázád v sobotu varoval, že každý účastník protestov bude považovaný za nepriateľa Boha, za čo iránsky režim ukladá trest smrti.
Trump už má v ruke vojenské plány
Americký prezident Donald Trump medzitým opäť podporil demonštrantov a na sociálnych sieťach uviedol, že Irán sa usiluje o slobodu a že Spojené štáty sú pripravené pomôcť. Americké médiá v sobotu večer s odvolaním sa na nemenovaných oficiálnych činiteľov uviedli, že Trump už má v ruke vojenské plány možného útoku na Irán, ale že sa ešte nerozhodol.
Spojené štáty pred možným útokom varoval predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf.
"V prípade útoku na Irán budú naším legitímnym cieľom ako okupované územia, tak všetky vojenské centrá, základne a lodná doprava Spojených štátov v regióne," povedal poslancom v zjavnej narážke na Izrael, ktorého existenciu súčasný iránsky režim neuznáva.
„Nemusíme sa nutne obmedziť iba na odpoveď po akcii, budeme konať na základe akejkoľvek objektívnej známky ohrozenia,“ dodal.
Podľa agentúry AP však nie je jasné, nakoľko to Irán myslí s prípadným preventívnym úderom vážne, najmä po zničení jeho protivzdušnej obrany počas dvanásťdňovej vojny s Izraelom vlani v júni. Prípadné rozhodnutie o vojenskej akcii by musel schváliť 86-ročný Chameneí.
Súčasné protesty, ktoré sú najväčšie od demonštrácií z prelomu rokov 2022 a 2023 po smrti mladej Iránky Mahsy Amíníovej v policajnej cele, podnietili 28. decembra v Teheráne obchodníci rozhorčení poklesom hodnoty iránskej meny Rijál.
Postupne sa k nim však pridali ďalšie skupiny obyvateľov vrátane vysokoškolských študentov, nepokoje tak prerástli do rozsiahlej protivládnej demonštrácie po celej krajine.