Viac vojakov NATO v Arktíde a totálny prístup USA ku Grónsku. Čo načrtli Trump a Rutte

Jadrom diskusií medzi prezidentom USA Donaldom Trumpom a šéfom NATO Markom Ruttem bol prísľub opätovného prerokovania americko-dánskej dohody z polovice minulého storočia, ktorý upravuje správu amerických vojenských základní v Grónsku. Práve tento krok viedol amerického prezidenta k tomu, aby zmiernil svoje hrozby ohľadom anexia ostrova.

Podľa štyroch informovaných zdrojov portálu Financial Times Rutte a Trump v stredu prerokovali otvorenie zmluvy z roku 1951 s cieľom posilniť americké pozície na tomto rozsiahlom dánskom území. Prezident Trump vo štvrtok uviedol, že Grónsko by mohlo byť súčasťou jeho plánovaného systému protiraketovej obrany „Golden Dome“ (Zlatá kopula) pre Severnú Ameriku.

Americké investície

Diskutovali okrem iného o zvýšení amerických investícií v Grónsku, ktoré má jedny z najväčších nevyužitých zásob nerastov na svete.

Podľa ôsmich nemenovaných západných bezpečnostných a diplomatických predstaviteľov oslovených denníkom The New York Times sa hovorilo o tom, že by USA získali malé časti grónskeho územia a dohoda by bránila potenciálne nepriateľským krajinám, napríklad Rusku a Číne, v oblasti ťažiť minerály.

Prejednávané návrhy by v zásadných bodoch nedosahovali Trumpov cieľ previesť vlastníctvo celého Grónska z Dánska na Spojené štáty. Návrhy podľa zdrojov NYT počítajú aj s vytvorením významnej novej misie NATO v Arktíde.

Diplomati podľa NYT dúfajú v riešenie, ktoré by súčasne reagovalo na Trumpom deklarované obavy o bezpečnosť Arktídy tvárou v tvár možným hrozbám zo strany Ruska a Číny a zároveň rešpektovalo európsku „červenú líniu“, podľa ktorej Grónsko nie je na predaj.

Mnoho detailov však zatiaľ nebolo definitívne dojednaných a nie je pritom jasné, či tieto rokovania nakoniec vôbec povedú k dohode o budúcnosti územia.

„O suverenite nebudeme rokovať“

Dánska premiérka Mette Frederiksenová vo štvrtok zdôraznila, že Rutte nevyjednával v mene jej krajiny. Šéf NATO však udržiaval európskych spojencov v obraze a pravidelne hovoril s Frederiksenovou aj s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, ktorému len v sobotu volal trikrát.

Dánsko teraz očakáva rokovania o plnohodnotnej dohode. Frederiksenová uviedla, že si praje „konštruktívny dialóg so spojencami“ o zlepšení bezpečnosti v Arktíde, vrátane Trumpovho plánu Golden Dome, avšak „za predpokladu, že sa tak stane s rešpektom k našej územnej celistvosti“.

Minister obrany Troels Lund Poulsen v reakcii dodal, že je „pravdepodobné“, že výsledkom bude viac amerických základní, ale to je ešte len predmetom diskusií.

Trumpov „totálny prístup“

USA od čias studenej vojny svoju vojenskú prítomnosť v Grónsku výrazne obmedzili: z desiatok základní, kde bolo 10-tisíc vojakov na jedinú základňu so zhruba 150 vojakmi. Armádne kapacity by pritom aj podľa starej zmluvy mohli kedykoľvek obnoviť.

Súčasná dohoda z roku 1951 síce umožňuje USA zriaďovať základne, pokiaľ nenarušia dánsku suverenitu, ale Trump teraz hovorí o novej úrovni spolupráce.

Americkí predstavitelia v minulosti vyjadrili obavy z možného obmedzenia či ukončenia prístupu na ostrov v prípade, že by Grónsko získalo nezávislosť.

V rámci NATO sa podľa NYT preto diskutuje o rozšírení zmluvy, ktorá by na území fakticky vytvorila oblasti považované za americké územie. Takáto dohoda by sa pravdepodobne inšpirovala režimom takzvaných suverénnych základňových oblastí na Cypre, kde sú britské vojenské základne považované za britské územie.

Vysoko postavený diplomat EÚ uviedol, že Rutte ponúkol Trumpovi cestu z napätej situácie, do ktorej sa prezident dostal po tom, čo mnoho lídrov v Davose vyjadrilo nesúhlas. Trump k novej dohode poznamenal: "V podstate ide o totálny prístup, bez konca a bez časového obmedzenia. Dostávame všetko, čo chceme, a to zadarmo."

Analytici spravodajského webu stanice CNN poznamenali, že Trumpov nový návrh sa v jeho obrysoch veľmi podobá tomu z roku 1951.

Správa dokonca hovorí o psychologickom efekte ako o reálnom diplomatickom úspechu.

Budúcnosť Grónska

Zatiaľ čo sa uvažuje o cyperskom modeli ako o jednej z možných ciest, Dánsko zostáva neoblomné v otázke suverenity. "Nie je na predaj ani na prenájom. Dánsko nemieni ustúpiť," uviedol jeden zo západných predstaviteľov. Frederiksenová zopakovala, že rokovať sa dá o všetkom, vrátane investícií, ale v žiadnom prípade o zvrchovanosti krajiny.

Vedúci predstavitelia pravdepodobne už nebudú diskutovať o opatreniach, ktoré by mali byť reakciou na Trumpove hrozby, uviedol vysoko postavený úradník EÚ zapojený do príprav summitu. "Situácia sa za posledných 24 hodín zmenila," dodal úradník pre Financial Times.

Zasvätený európsky zdroj tiež potvrdil, že Rutte bol ústrednou postavou celého vyjednávania a jeho úsilie viedlo k mimoriadnemu úspechu pri obrusovaní hrán v transatlantických vzťahoch.

Dánski predstavitelia teraz očakávajú začatie rozhovorov s americkým tímom vedeným viceprezidentom J. D. Vanceom a ministrom zahraničia Marcom Rubiom. Medzitým sa v Bruseli koná mimoriadny summit lídrov EÚ.