Cena zlata rastie, ochrana pred rizikom je drahšia. Analytik varuje, že nákup sa už neoplatí odkladať
Súčasné tempo rastu cien zlata predražuje zaistenie voči systémovému riziku. Vývoj cien zlata na začiatku roka 2026 je odrazom kombinácie geopolitického napätia a strategického správania centrálnych bánk, pričom tieto dva faktory dnes nemožno oddeliť.
Naopak, čoraz viac tvoria jeden spoločný mechanizmus, ktorý zásadne ovplyvňuje fungovanie trhu so zlatom. Uviedol to Tomáš Boháček, analytik 365.bank.
Správanie investorov
„Geopolitika je jednoznačne hlavným spúšťačom tohto vývoja, no jej vplyv sa neprejavuje iba cez správanie finančných investorov. Pretrvávajúce konflikty, fragmentácia globálneho obchodu, oslabenie multilaterálnych inštitúcií a rastúce napätie medzi veľmocami vytvárajú prostredie, v ktorom sa zvyšuje nedôvera voči existujúcej architektúre globálneho finančného systému,“ priblížil.
Návrat Donalda Trumpa do centra globálnej politiky túto neistotu podľa neho ďalej zosilňuje, keďže trhy znovu zohľadňujú riziko nepredvídateľných colných opatrení, obchodných vojen a jednostranných politických rozhodnutí často na hrane až za čiarou navyknutého „slušného správania“.
„V tomto kontexte už dopyt centrálnych bánk nemožno vnímať ako samostatný technický faktor trhu. Ide o inštitucionalizovaný geopolitický dopyt, ktorý má dlhodobý charakter, je málo citlivý na cenu a výrazne znižuje pravdepodobnosť hlbších a trvalejších cenových prepadov. Práve táto kombinácia geopolitického stresu a strategických nákupov centrálnych bánk vytvára pod cenami zlata pevný základ, ktorý v minulých cykloch chýbal,“ spresnil.
Doplnil, že globálna ťažba zlata rastie tempom približne jedno až dve percentá ročne, pričom nové projekty sú kapitálovo náročné a časovo vzdialené.
Geopolitické šoky
To znamená, že trh nie je schopný pružne reagovať na zvýšený dopyt vyvolaný geopolitickými šokmi alebo nákupmi centrálnych bánk. Každý dodatočný dopyt sa tak s vysokou pravdepodobnosťou premieta priamo do cien, nie do objemov.
„Napriek extrémne silnému rastu v uplynulom období zatiaľ nemožno hovoriť o konci príbehu zlata. Skôr ide o fázu, v ktorej bude vývoj výrazne volatilný a citlivý na politické signály, pričom krátkodobé korekcie v rozsahu 10 až 15 percent by boli prirodzené a z analytického hľadiska zdravé. Kľúčové však je, že pokiaľ zostane geopolitické prostredie fragmentované a centrálne banky budú pokračovať v dopĺňaní zlatých rezerv, strategické dôvody držby zlata nezmiznú,“ poznamenal.
Podčiarkol, že prémia za geopolitickú neistotu a systémové riziko, bude naďalej hlavným motorom rastu zlata, ale aj ďalších drahých kovov.
Ich vnímanie ako strategického aktíva éry zvýšenej neistoty vytvára silný dôvod na zamyslenie, či napriek inflácii pod kontrolou vo väčšine vyspelého sveta neostáva stabilizačná úloha investičných portfólií opätovným dôvodom na jeho nakúpenie.
„Pokiaľ uvažujeme týmto smerom, je pravdepodobné, že odkladanie nákupov bude takúto našu rizikovú ochranu ďalej predražovať. Dôvody na opačný vývoj sú dnes vzácne rovnako, ako ochota nadviazať dialóg medzi svetovými mocnosťami,“ dodal analytik 365.bank.