Bývalého lídra Náhorného Karabachu odsúdili na 20 rokov väzenia

Arménskeho oligarchu a bývalého separatistického lídra regiónu Náhorný Karabach Rubena Vardanjana v utorok vojenský súd v azerbajdžanskom Baku odsúdil na 20 rokov väzenia, uvádzajú štátne médiá. Informuje o tom agentúra Reuters.

Vardanjan pôsobil od septembra 2022 do februára 2023 na pozícii štátneho tajomníka Náhorného Karabachu. Išlo o druhú najvyššiu funkciu po prezidentovi, keďže po ústavných zmenách v roku 2017 tam neexistovala funkcia predsedu vlády.

Vardanjana zatkli v septembri 2023 na hraničnom priechode, keď sa pokúšal z Náhorného Karabachu uniknúť po obsadení územia azerbajdžanskými silami.

Miliardára v Azerbajdžane od minulého roka súdili spoločne s ďalšími pätnástimi ľuďmi pre obvinenia z terorizmu, vojnových zločinov či zločinov proti ľudskosti. Prokuratúra pre Vardanjana žiadala doživotie. Ten na začiatku procesu trval na svojej nevine.

Vardanjanov právnik Jared Genser v januári minulého roka uviedol, že súdny proces je „mimoriadne neprehľadný“ a prípad označil za „politický divadelný proces“.

Vojenský súd v azerbajdžanskom hlavnom meste Baku 6. februára odsúdil päť vysokopostavených predstaviteľov rozpustenej Republiky Arcach na území Náhorného Karabachu na doživotie.

Súd uznal za vinných z vojnových zločinov bývalého prezidenta Arajika Harutjunjana, ministra obrany Levona Mnacakanjana, predsedu parlamentu Davida Išchanjana, zástupcu veliteľa ozbrojených síl Davida Manukjana a ministra zahraničných vecí Davida Babajana.

Náhorný Karabach obývaný prevažne Arménmi bol po právnej stránke súčasťou azerbajdžanského územia. Po oficiálnom rozpade Sovietskeho zväzu ju od 90. rokov kontrolovali arménski separatisti a vyhlásili tam Republiku Arcach s hlavným mestom Stepanakert. Bola závislá na podpore arménskej vlády v Jerevane a prítomnosti ruských vojsk ako „mierovej sily“.

Územie získal Azerbajdžan po dvoch ofenzívach v rokoch 2020 a 2023, po ktorých takmer všetci etnickí Arméni (asi 100-tisíc ľudí) Náhorný Karabach opustili.