Pellegrini podpísal novelu zákona o rokovacom poriadku
Prezident Peter Pellegrini podpísal v utorok novelu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Informoval o tom odbor komunikácie Kancelárie prezidenta.
„Ide o autonómnu záležitosť Národnej rady, ako si upraví svoje vnútorné záležitosti. Prezident nemá dôvod do tejto úpravy zasahovať, pokiaľ neprekračuje ústavné rámce,“ odôvodnil podpis Pellegrini.
Novela zákona prináša viaceré zmeny. Zavádza napríklad maximálnu dĺžku času na rozpravu o bode programu. Špecifikuje tiež nežiaduce správanie poslancov a sprísňujú sa sankcie. Ruší sa aj povinnosť čítať pozmeňujúci návrh v pléne.
Dĺžka času na rozpravu o bode programu bude po novom stanovená na najviac 37,5 hodiny, v prípade diskusie o programovom vyhlásení vlády či štátnom rozpočte na najviac dvojnásobok 37,5 hodiny.
NR SR zároveň bude môcť na návrh aspoň dvoch klubov rozhodnúť o skrátení či predĺžení dĺžky času. „Dĺžka času na rozpravu nemôže byť kratšia ako 12,5 hodiny,“ píše sa v úprave.
Stanovená dĺžka času na rozpravu sa bude rovnomerne deliť medzi poslanecké kluby a nezaradených poslancov. „Každý klub si bude môcť flexibilne hospodáriť s časom podľa svojich potrieb a podľa vecného zamerania bodu programu,“ argumentovali koaliční poslanci, ktorí za úpravou stoja.
Do rozpravy sa budú môcť zákonodarcovia prihlasovať od jej začiatku, v jej priebehu až do skončenia, a to aj opakovane. Poslanec sa do nej bude môcť prihlásiť i v prípade, ak si jeho klub už vyčerpal čas, a to najmä na účel neskoršieho odovzdania písomného prejavu, respektíve pozmeňujúceho návrhu.
Novela tiež upravuje dĺžky rečníckeho času. Navrhovateľ a spravodajca budú mať na úvodné a záverečné slovo najviac desať minút, v rozprave najviac 40 minút.
„Do limitu 40 minút sa započítava aj prednes pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ich faktické poznámky a procedurálne návrhy,“ uvádza sa v novele. Aj ďalšie osoby, ktorým parlament umožní vystúpiť, budú mať maximálne 40 minút.
Úprava rieši aj správanie poslancov. Špecifikuje nežiaduce správanie a sprísňuje sankcie. „Predsedajúci najprv vyzve poslanca na zachovanie poriadku. Ak výzva neviedla k náprave, predsedajúci poslanca vykáže. Vykázanie poslanca z dôvodu narušenia poriadku na schôdzi už nebude sankcionované jedným neospravedlneným dňom na schôdzi, ale stratou jedného mesačného platu vrátane paušálnych náhrad a príplatkov,“ píše sa v novele.
Do rokovacieho poriadku sa dopĺňa i ustanovenie o obliekaní zákonodarcov.
Po novom tiež bude zakázané vyhotovovať a používať plagáty a transparenty v sále, nielen ich vnášať.
Vymedzuje sa zároveň tzv. diskrétna zóna okolo rečníckeho pultu a okolo miest určených pre šéfa, podpredsedov Národnej rady a členov vlády. „Cieľom je zamedziť rušivým vplyvom ostatných poslancov, respektíve osôb prítomných na schôdzi, pričom do predmetnej zóny sa bude dať vstúpiť iba po súhlase rečníka, respektíve predsedajúceho alebo týchto osôb,“ priblížili poslanci. Úprava tiež zakazuje používať v sále telefóny na telefonovanie či vyhotovovanie záznamov.
Ruší sa tiež povinnosť čítať pozmeňujúci návrh v pléne NR SR. „Bude postačovať, aby bol pozmeňujúci a doplňujúci návrh zverejnený najneskôr do začatia rokovania o bode programu,“ doplnili predkladatelia.
Zavádza sa i povinnosť predkladať informatívne konsolidované znenie pri návrhu noviel zákonov. Špecifikujú sa podmienky pri účasti verejnosti na balkóne.
V rokovacom poriadku po novom bude i ustanovenie o tom, že na schôdzi, ktorú šéf NR SR zvolal na žiadosť aspoň pätiny poslancov, sa nebude môcť rokovať o návrhu, ktorý je už súčasťou prebiehajúcej schôdze. Úprava rieši aj parlamentné výbory a situácie, keď bol predseda odvolaný alebo sa funkcie vzdal a nepoveril výkonom svojich právomocí podpredsedov výboru.
Novela má byť účinná od 15. mája tohto roka.