Prečo sa pozeráme cez oceán, keď máme inšpiráciu za oknom
Autor je expertom na inovácie a riadenie zmien.
Pozorujem, že v našom biznise máme zvláštny reflex. Keď hľadáme inšpiráciu, automaticky sa pozeráme do zahraničia. Najlepšie cez oceán do Silicon Valley. Tam predsa vznikajú tie „skutočné“ príbehy úspechu. Google, Amazon, Netflix, Apple, Tesla, Spotify. Značky, ktoré sa skloňujú v prezentáciách, workshopoch a strategických dokumentoch častejšie než vlastné výsledky za minulý rok.
Istotne ich netreba znevažovať. Sú to výnimočné firmy s výnimočnými príbehmi. Problém nie je v nich. Problém je v našom spôsobe, ako s nimi pracujeme. Poznáme ich totiž len epizodicky – cez legendy, skratky a motivačné citáty. „Fail fast.“ „Think big.“ „Customer first.“ Pekné slogany, no bez kontextu, bez reality ich vzniku a bez bolesti, ktorá za nimi stojí.
Zároveň pritom ignorujeme desiatky firiem, ktoré máme doslova za oknom. Spoločnosti, kam sa dá ísť pozrieť autom, vlakom alebo pešo. Firmy, kde sa dá zavolať majiteľovi, sadnúť si na kávu a pýtať sa: Ako ste to urobili? Kde ste spravili chyby? Čo by ste dnes spravili inak?
Na Slovensku a v Česku máme kopec poctivých, dlhodobo rastúcich firiem, ktoré nevznikli v garáži v Kalifornii, ale v kancelárii nad autoservisom, v bývalej škole alebo v prenajatom priestore na periférii mesta. Bez investorov z fondov, bez globálnych PR kampaní, zato s disciplínou, odvahou a každodennou prácou.
Jedným z takých príkladov je TJ-Legal z Prešova, firma, ktorá funguje už 18 rokov, tržby ráta v miliónoch a každý rok rastie. Bez potreby hrať sa na „startup“. Bez potreby tváriť sa, že návrat daní zo zahraničia sa dá riadiť ako technologická platforma. Systematicky budovali službu, tím, procesy aj dôveru klientov. Regionálna firma, ktorá dokázala vyrásť bez toho, aby stratila charakter.
Nie je to príbeh, ktorý by sa dostal do titulkov svetových médií. Ale je to presne ten typ príbehu, z ktorého sa dá učiť. Pretože je prenositeľný. Pretože vznikol v podobnom legislatívnom prostredí, s podobným trhom práce, podobnou mentalitou klientov a podobnými obmedzeniami, aké riešia stovky ďalších firiem u nás.
Možno by sme si mali položiť nepríjemnú otázku: Nehľadáme zahraničné vzory preto, že sú lepšie, ale preto, že sú bezpečnejšie? Kritizovať vlastné prostredie je jednoduchšie, keď sa porovnávame s ideálom vzdialeným tisíce kilometrov. Ťažšie je priznať, že dobré príklady máme doma – a že by to znamenalo prevziať zodpovednosť.
Toto nie je výzva prestať sledovať svet. Je výzvou prestať prehliadať susedov. Viac sa pýtať miestnych firiem, viac ich pozývať do diskusií, viac sa od nich učiť. Menej legiend, viac reality.
Možno potom zistíme, že tie najlepšie postupy nemusia prísť z Kalifornie. Možno stačí otvoriť okno a zobrať si ich.